Keď som ráno vyliezol z chaty Na Grúni, potešilo ma pekné počasie. Do rána mi stihlo po piatkovom daždi všetko uschnúť, na chate majú aj sušičku na obuv. Po výdatných raňajkách som o ôsmej vyštartoval po polhodinovom klesajúcom chodníku k dolnej stanici lanovky Vrátna-výťah. Ako dôchodca som sa vyviezol do Snilovského sedla za 6 eur.
Zo Snilovského sedla som najprv vystúpil po hrebeni a napokon malou odbočkou na najvyšší vrch Malej Fatry Veľký Kriváň (1709 m n.m.).
Rozhľad z vrcholu nebol ideálny, nad vrchmi aj dolinami sa ešte vznášal ranný opar.
Po zostupe na hrebeňový chodník som sa vrátil do Snilovského sedla, aby som mohol pokračovať v hrebeňovej túre smerom na severovýchod k Veľkému Rozsutcu.
Chodník na Chleb (1646 m n.m.) je vďaka lanovke od rána veľmi frekventovaný.
Bolo ideálne počasie, aj opar sa pomalý dvíhal, v pozadí sa už dal vzhliadnuť Veľký Rozsutec.
Pred nami je vrch Hromové (1636 m n.m.).
Všade okolo sú nádherné lúky.
Pred nami je Poludňový grúň, Rozsutec je opäť bližšie, oblý kopec vpravo je Stoh.
Pohľad z Poludňového grúňa, dolu na lúke je chata Na Grúni.
Blížime sa k Stohu.
Od Stohového sedla začali problémy s blatom, ílovitá zemina bola značne rozmočená. Ešte pekný pohľad zo sedla na čoraz bližší Rozsutec, potom už len strmý výstup smerom na Stoh.
Po pár stovkách metrov hore rozbahneným chodníkom je odbočka vľavo, ktorá obchádza Stoh do sedla Medziholie. Bol som pôvodne rozhodnutý ísť cez vrchol Stohu, pretože o jeho obchádzke som mal len tie najhoršie informácie. Na skale pri križovatke chodníkov sedela skupina českých turistov, sprevádzaná Zoltánom Demjánom (dúfam, že to nebol jeho dvojník). Spýtal som sa ho na obe trasy, načo som dostal odpoveď, že všetko sa dá prejsť a ušetrím vyše polhodinu času, ktoré môžem využiť pri výstupe na Veľký Rozsutec, kam idú aj oni. Pozrel som sa na hodinky, ešte bolo len pol jednej. Zatiaľ sa mi išlo veľmi dobre, tak vo mne skrsla myšlienka, čo tak pokúsiť sa o maxitrasu, o ktorej som pôvodne vôbec neuvažoval? Rezko som vyšliapol po obchvate Stohu, onedlho som však svoje rozhodnutie oľutoval. Takmer celý rozbahnený chodník viedol po nebezpečných zrazoch a všetci turisti, ktorých som stretal v protismere, boli zablatení po uši a rovnako ako ja ľutovali, že nešli cez vrchol.
Z jedného miesta na obchvate Stohu je pekný výhľad na Rozsutec.
Pred pol druhou som bol v sedle Medziholie a polhodinu som sa rozhodoval, či sa pokúsiť o výstup na Veľký Rozsutec. Časovo by som to stíhal, bál som sa však záverečného hodinového výstupu zo Štefanovej na chatu Na Grúni. Možno by som to zvládol, ale na ďalší deň by som mal problém postaviť sa na nohy a zliezť aspoň k autobusu. Zvíťazil zdravý rozum, uvedomil som si, že mám už 65 rokov a aj zajtra je deň.
Pustil som sa teda z Medziholia do Štefanovej, na Rozsutce prídem inokedy. Zajtra ma ešte čaká náročný zostup zo Snilovského sedla cez Šútovskú dolinu k vlaku.
