Mali sme tentoraz k dispozícii iba 5 dní, preto sme sa rozhodli pre rýchly presun do západných Čiech po diaľnici. Z diaľnice sme odbočili iba dvakrát, k Mohyle mieru pri Slavkove a na hrad Karlštejn.
Mohyla mieru je pamätníkom na slávnu bitku troch cisárov pri Slavkove 2. decembra 1805. Napoleon Bonaparte tu porazil rímskonemeckého cisára Františka I. a ruského cára Alexandra I. Spojenci mali k dispozícii 85 000 vojakov, kým Napoleon iba 67 000. V bitke zahynulo 7 000 francúzskych vojakov a 27 000 spojeneckých. Víťazstvo, ktoré Napoleon považoval za svoje najväčšie, viedlo k podpísaniu Bratislavského mieru a zrušeniu rímskonemeckej ríše (nemecké krajiny boli rozdelené medzi Francúzsko a Prusko).
Secesný pamätník bol postavený v rokoch 1910 - 1912 na Prackom kopci (1 km južne od obce Prace, juhovýchodne od Brna). Na tejto vyvýšenine stáli pri začatí boja nemecký cisár aj ruský cár, po jeho dobytí sa z neho rozhliadal po okolí cisár Napoleon.
Hrad Karlštejn, postavený na príkaz cisára Karola IV. v rokoch 1348 - 1357 ako reprezentačné sídlo, sa nachádza 8 km východne od Berouna v blízkosti obce Karlštejn. Bol postavený na vápencovej skale a obklopený vyššími kopcami, takže bol schovaný pred prípadnými útočníkmi. Je dobre ukrytý aj pred turistami, nevidieť ho z prístupovej cesty k obci, ani zo záchytného parkoviska v centre obce Karlštejn. Tento fakt využívajú miestni podnikatelia, ktorí vás ochotne odvezú na hrad za 100 Kč na osobu mikrobusom, alebo za 125 Kč konským povozom. Povozia Vás veľkým okruhom cez ďalšie dve dediny, cez ktoré ste pred chvíľou prišli a napokon vás vyvezú dvojkilometrovou cestou so zákazom vjazdu ku vchodu na Karlštejn. Pri doporučenom zostupe z hradu po strmom chodníku sa po 400 metroch dostanete na asfaltovú cestu a po nej cez pešiu zónu obce Karlštejn, s pekným výhľadom na hrad, späť na záchytné parkovisko.
Vráťme sa však na jeden z najnavštevovanejších českých hradov. Pri vstupe na hrad uputáva pozornosť turistov umelecký kováč.
Môžte si vybrať jeden z troch ponúkaných prehliadkových okruhov, fotiť v interiéri je zakázané. Na Karlštejne boli uložené ríšske korunovačné klenoty, na začiatku husitských vojen aj české. Svätováclavska koruna bola uložená na Karlštejne od roku 1436 do roku 1619, kedy bola prevezená na Pražský hrad. Dnes môžte na Karlštejne vidieť jej repliku.
V podvečer sme si našli nocľah v centre Plzne.
Druhý deň nášho putovania by sa dal nazvať "lázeňský" okruh. Naprv sme si prezreli svetoznáme kúpele Karlové Vary. Kúpeľom sa budem venovať v samostatnom blogu, toto je prierezový blog, v ktorom chcem chronologicky opísať priebeh nášho 5-denného výletu.
Z Karlových Varov sme sa presunuli do Ašu, najzápadnejšieho mestečka Čiech. Svojou upravenosťou nás milo prekvapili kúpele Františkové Lázne. Založil ich v roku 1793 cisár František I. a na mesto povýšil v roku 1865 cisár František Jozef I.
Pár kilometrov od Františkových Lázni sa rozprestiera okresné mesto Cheb.
Do Marianskych Lázni sme sa vydali po vedľajších cestách, cez malé kúpeľné mestečko Kynžvart. Sú tam síce štyri liečivé pramene, nie je tam však žiadna kúpeľná kolonáda. Sú to skôr klimatické kúpele uprostred pekných lesov a je tam golfové ihrisko a zámok. Mariánske Lázne sú druhé najväčšie kúpele v Čechách. Oplývajú bohatstvom minerálnych prameňov, ktorých je v areáli kúpeľov 40 a v blízkom okolí ďalších 100.
Z Marianských Lázni sme sa začali presúvať do južných Čiech. Keďže sa blížil večer, rozhodli sme sa prenocovať v meste Stříbro, 30 km západne od Plzne. Odstavili sme auto na rozkopanom námestí, zaistili si nocľah a išli sa navečerať. Namierili sme si to k reštaurácii na námestí, no na naše prekvapenie nás pred vstupom do reštaurácie oslovil okoloidúci príslušník mestskej polície so slovami " Tam bych nešel!" Zároveň nám odporučil reštauráciu v blízkej uličke, vraj tam výborne varia. Keďže sa jeho tip zhodoval s tipom recepčnej z "nášho" hotela, poslúchli sme a vyplatilo sa. Reštaurácia bola plná, večera skvelá.
Nasledujúci deň sme sa presunuli do južných Čiech. Zastavili sme sa v mestečku Horšovský Týn.
Zastavili sme sa aj v Domažliciach, centre regiónu Chodsko. Centrum mesta je typické svojimi arkádami.
Okresné mesto Klatovy, 40 km južne od Plzne, bolo založené v roku 1260 Přemyslom Otakarom II. ako kráľovské mesto. Symbolom Klatov je gotická Čierna veža s renesančnou radnicou a jezuiským kostolom.
V Klatovách sme sa pozreli aj do katakomb s 200 pochovanými mníchmi pod kostolom.
Navštívili sme aj obec Hoštice, kde sa nakrúcala séria filmov Zdeňka Trošku "Slunce, seno ...".
Ubytovali sme sa na námestí vynoveného historického mesta Český Krumlov. Mestská pamiatková rezervácia sa od roku 1992 nachádza na zozname Svetového kultúrneho dedičstva Unesco. Podľa zoznamu Nacional Geografic z roku 2008 je Český Krumlov štrnástym najkrajším mestom sveta.
Do večera sme stihli obzrieť mesto, zámok, aj zámockú záhradu. O poldesiatej večer sme sa v zamockej záhrade zúčastnili barokovej ohňovej šou.
Po vedľajších cestách sme sa išli pozrieť Holašovice. Tento živý skanzen typickej juhočeskej dediny z 19. storočia, s neodmysliteľným rybníčkom a vodníkom uprostred, je od roku 1998 zapísaný v zozname kultúrneho dedičstva Unesco. Je tu zachovaný systém obytných domov, prepojený ochrannými múrmi s bránkami a klenutými vtupmi do dvorov. So zachovaným štukovým dekórom (tzv. ľudové baroko) na väčšine priečelí, dáva celej dedine neopakovateľnú atmosféru a výraz.
Zopár pekných zachovaných domov je aj v susednej obci Záboří.
Z úzkych a kľukatých vidieckých ciest sme sa prekľučkovali do mesta Třeboň.
V Třeboni sme sa rozhliadli aj z mestskej výhliadkovej veže.
Konečnou zastávkou štvrtého dňa nášho výletu bol Jindřichuv Hradec. Ubytovali sme sa v prázdnom hoteli na námestí a išli na obhliadku mesta a večeru.
V Jindřichovom Hradci sme si prezreli aj pekný zámok.
V pondelok po raňajkách sme sa vydali na cestu domov. Zastavili sme sa aj v mestečku Telč, jedinom z tých, ktoré sme absolvovali aj minulý rok a veľmi sa nám páčilo.
Posledou zastávkou na ceste na Slovensko bolo Znojmo. Je to zaujímavé mesto, najmä ak je tam človek prvýkrát.
Išli sme s pozrieť aj do tajomného mestského podzemia. Nachádza sa pod celým historickým mestom. Labyrint chodieb pod centrom Znojma bol vybudovaný na štyroch poschodiach nad sebou a má 40 km chodieb.
V Znojme sú aj zvyšky hradu nad riekou Vltavou, prístup k nemu je len po uličke okolo plota pivovaru. V priestoroch hradu dominuje Rotunda.
Z hradného brala je krásny výhľad na mesto a rieku Dyje.
Výlet sa nám vydaril, za päť dní sme navštívili vyše 20 miest a obcí. Keďže som si doniesol zo západných a južných Čiech množstvo fotografií, plánujem uverejniť samostatné blogy z kúpeľných miest, z Českého Krumlova a z Holašovíc.
