Vyštartoval som po siedmej ráno za úplného bezvetria a takmer bezoblačnej oblohy. Zopár mráčkov bolo iba nad Vihorlatom.
Po prekročení okresnej hranice Sobrance - Michalovce za Remetským potokom je už z kopca pekný výhľad na Zemplínsku šíravu. Michalovce sa belejú vzadu vľavo vo vzdialenosti takmer 20 km.
Prešiel som cez Porubu pod Vihorlatom, Jovsu, Kusín, zastavil som sa až v Klokočove na známom pútnickom mieste gréckokatolíkov.
Z cesty je vidieť klokočovské bazény.
Z klokočovského autokempingu je pekný výhľad na vynovené šmýkačky v kalužskom stredisku Kamenec.
A to je už stredisko Kamenec.
Vraciam sa na hlavnú cestu a presúvam sa do strediska Kaluža. Aj tu sú podobné bazény, ako v Klokočove.
Finišujú práce na novom thermalparku, ktorý by mali otvoriť už na budúci mesiac.
Ďalšiu zastávku som si urobil v kalužskom stredisku Medvedia hora.
Z Medvedej hory som sa presunul do strediska Hôrka, patriacej obci Vinné. Za starých čias to bolo najnavštevovanejšie stredisko Zemplínskej šíravy.
Na Hôrke som našiel v nepokosenej burine pekné vlčie maky, ktorých sa tohto roku u nás vyskytuje podozrivo málo.
Obloha sa náhle zatiahla a môj inštinkt mi povedal, že mám utekať domov, kade ľahšie. Sadol som na bicykel a upaľoval tých 20 kilometrov domov bez zastávky. Dobre som urobil, pred rodnou dedinou ma dostihol dážď.
