Za mrazivého rána som sa dnes vychystal spolu s kolegami z Prvého michalovského klubu slovenských turistov na zimný výstup na Vihorlat. V Remetských Hámroch je pár centimetrov tvrdého zmrznutého snehu a na ňom tenká vrstva prašanu, tak sme sa na túru vyzbrojili mačkami.
Vybrali sme sa na Vihorlat po starej červenej značke, začínajúcej krížovou cestou a pokračujúcou medzi Múrom a Lysákom do sedla Rozdiel na hrebeni pohoria.
Čím vyššie sme vystupovali, tým bolo snehu viac. Keď už bola vrstva mäkkého snehu okolo 30 centimetrov a prešľapávanie stopy čoraz námahavejšie, rozhodli sme sa cieľ výstupu zmeniť. Za náhradný cieľ výstupu sme zvolili Lysák (821 m n.m.). Pripojili sme sa na súčasný červený chodník a zostúpili po ňom k chatke Voľa.
Oddýchli sme si na priedomí peknej osrdiečkovanej chatky.
Tu je reálny aj priblížený pohľad zo severného vrcholu Lysáku na chatku, pri ktorej sme odpočívali.
Zo severného vrcholu sme prešli po vrcholovom hrebeni Lysáka na jeho vyšší južný vrchol.
Z vrcholu Lysáka, označeného triangulačným bodom a turistickým smerovníkom, sme pokračovali v ceste na južnú vyhliadku nad strmým skalnatým zrázom.
Z tejto vyhliadky je za dobrej viditeľnosti vidieť Zemplínsku šíravu, tentoraz sme sa pohľadom na ňu nepotešili.
Pri zostupe sme pod Lysákom stretli lesných robotníkov s koňmi.
Náhradná túra sa vydarila, nabudúce si pri zimnom výstupe na Vihorlat zoberieme snežnice, aj keď bude v podhorí snehu minimum. V horách je to tak, pred týždňom nás na Sľubici, o 53 metrov vyššie položenej ako Vihorlat, prekvapilo minimum snehu, na Vihorlate to dnes dopadlo opačne.
Foto: Ján Serbák a Ivan Stančík
