Autá sme odstavili v lokalite Potašňa medzi Remetskými Hámrami a Morským okom.


Vydali sme sa po značkovanej cyklistickej trase smerom na Barlahov. Po odpluhovanej lesnej ceste sa kráčalo dobre. Teplota vzduchu bola okolo nuly, teplota jemne síričitej vody v studničke Karol 12,9 stupňa Celzia.



V lokalite Barlahov sme si štyria pripli na obuv nové snežnice Prvého michalovského klubu slovenských turistov, ktoré nám výborne poslúžili.








Zastavili sme sa na križovatke cyklochodníkov Pod Zlomami.






V týchto miestach pod Rohom sme opustili lesnú cestu - cyklochodník. Brodenie v stále hlbšom snehu bolo čoraz obtiažnejšie. Trojica turistov bez snežníc sa vzdala výstupu v týchto miestach, ďalšia trojica po kilometri.





Záverečný výstup po zvažnici a neskôr pomedzi stromy sme absolvovali už len piati, náš najľahší a najzdatnejší turista bez snežníc. V nadmorskej výške nad 800 metrov bola cca metrová vrstva snehu.




Z vrcholu Rohu (857 m n.m.) sme mali nádherný výhľad na Sninský kameň (1005 m n.m.) ...

... a vrchol Vihorlatu (1076 m n.m.).

Cez bukový les uprostred rozľahlej vrcholovej plošiny Rohu sme prešli na čistinku na jej východnom okraji. Tu sa nám naskytol nádherný výhľad smerom na ukrajinské Poloniny (zasnežené vrcholky v pozadí). V popredí je hlavný hrebeň Vihorlatu, uprostred je hraničný hrebeň Popriečného.







Na modrej oblohe nad ukrajinskou hranicou sa objavila stíhačka.

Vydali sme sa na zostup po vlastných stopách. Zostupovali sme proti poludňajšiemu slnku, sneh bol čoraz mäkší, už aj snežnice sa začali zabárať.





Túra sa vydarila, prešli sme v snehu cca 14 km s prevýšením 500 m, šľapali sme 6 hodín. Prvykrát v živote som si odskúšal snežnice, vďaka ktorým som si vychutnal krásnu slnečnú sobotu v nádhernej prírode.
Foto: Ján Serbák, Marián Lukáček, Malek Belhadj, Miroslav Baraniak