Zimný výstup na Sninský kameň zorganizovali turisti zo Strážskeho už 43. krát. Zvyčajne vystupujem na Sninský kameň z juhu od Remetských Hámrov cez Morské oko, tentoraz to bolo z opačnej strany. Musel som obísť pohorie Vihorlat okolo autobusmi, z domu to mám z oboch strán do Zemplínskych Hámrov rovnako (70 km). Ráno som mal lepšie spoje z východnej strany cez Ubľu, vracal som sa spolu so Strážťanmi cez Humenné. V Zemplínskych Hámroch v nadmorskej výške 346 m sneh nebol, počas výstupu začalo slabo snežiť. Vystupovali sme po žltej značke pozdĺž potôčika, ktorý sme museli parkrát preskočiť. S nadmorskou výškou snehu pribúdalo, v sedle Tri tably ho bolo cca 10 cm. Pre porovnanie prvá fotka je z minuloročného výstupu, kedy bolo snehu požehnane.
V sedle Tri tably (825 m n.m.) sa stretajú turistické chodníky zo Zemplínskych Hámrov, Morského oka, Remetských Hámrov a Sninského kameňa. Pozornosť turistov v sedle upútava travertínova socha s obsahom aragonitu od Ladislava Staňa, zobrazujúca starú povesť o Sninskom kameni.
Existujú 2 varianty povesti o Sninskom kameni. Prvý variant je od gréckokatolíckeho farára a rusínskeho národného buditeľa Alexandra Duchnoviča z roku 1848: “V dávny vek sa čert pohneval na ľud Krajňanský (oblasť v okolí Sniny), pretože cerkvi budovali a kríže stavali namiesto toho aby jemu slúžili. Preto chcel celu Krajňu potrestať – vzal z mora preveľiký kameň i nim chcel celú zem zadusiť a ľud tunajší pobyť. No keď však nešťastný čert nad horou bol, zakikiríkal kohút. Na ten hlas čert sa nastrašil, pustil kameň na zem, ktorý pretože veľmi ťažký bol, zapichol sa do zeme tak, že iba vrch mu vidno. I tento kameň dodnes, ako symbol diablov stojí vo Vihorlate“
Druhý variant povesti je od ľudového básnika Jurka Kolinčaka z obce Starina z roku 1977: "Kedysi dávno na vrchu Gazdoráň nad Starinou sa nachádzal obrovský balvan, na ktorom traja čerti sídlili. Z nich jeden bol krívajúci, ktorého stále statní od seba odstrkovali. Raz sa ten krívajúci tak nasrdil na tých dvoch čertov za neustále ponižovanie, že od zlosti zdvihol tú skalu a hodil ich preč, až ta za Sninu, kde sa rozlámal na dva dodnes stojace kamene nad mestom."
V minulom roku značkári osadili na rázcestník tabuľku s označením kameňov. Väčšina neinformovaných turistov si myslela, že veľký kameň je ten východný, vyšší (1005 m n.m.), s vyhliadkou na Morské oko a vrcholovou knihou. Pravda je taká, že prívlastkom veľký sa označuje západný kameň, nižší, ale s väčšou plochou a objemom, s krížom a vyhliadkou na Zemplínske Hámre. Najprv sme vystúpili na veľký kameň.
Vystupuje sa naňho z južnej (ľavej) strany po železných schodoch uprostred kameňa.
V pozadí sa črtá najvyšší vrch Vihorlatských vrchov - Vihorlat (1096 m n.m.). Na dolnom obrázku vidieť Zemplínske Hámre, v pravom hornom rohu je okraj Sniny.
Po vrcholovej snímke sme sa presunuli na malý kameň. Na ten sa vystupuje zo severu po strmejších schodoch.
Viditeľnosť sa postupne zlepšovala, dole je pekný výhľad na Morské oko.
