Na železničnej stanici v Humennom sme sa pri čakaní na prípojný vláčik do Belej nad Cirochou stihli odfotiť s Josefom Švejkom.
V najväčšej obci horného Zemplína (Belá nad Cirochou) sme prestúpili na autobus do Zemplínskych Hámrov.
Prehliadku Zemplínskych Hámrov sme si nechali na záver výletu. Že je v dedine so železiarskou tradíciou čo pozerať, svedčí tento smerovník pri miestnom kameňolome.
Z horného konca dediny bol takýto výhľad na Sninský kameň, cieľ našej túry.
Na Sninský kameň sme vystúpili kratším, ale strmým chodníkom cez Rovienky, zostúpili sme pohodlnejším chodníkom cez sedlo Tri tably, popri Janíčkovej skale.
Na križovatke Rovienky, kde sa spájajú chodníky zo Sniny a zo Zemplínskych Hámrov, sme sa rozdelili na 2 skupinky. Mužská trojica pokračovala vo výstupe na Sninský kameň, organizátor akcie Pali sprevádzal ženskú trojicu Hámorským náučným chodníkom.
Po strmom výstupe s prevýšením 670 m sme po dvoch hodinách došli zo Zemplínskych Hámrov pod Sninský kameň.
Na dvojmetrovú zvislú vyhliadkovú skalku pri chodníku sa vyšplhal aj náš najstarší kamarát, 76-ročný Tomáš (v čiapke). V pozadí je vidieť vrchol Vihorlatu (1076 m n.m.).
Priamo na sever je mesto Snina, vľavo (severozápadne) sú Zemplínske Hámre.
A sme na vyššom, ale rozlohou menšom kameni (Malý sninský kameň 1005 m n.m.), na ktorom je uložená aj vrcholová kniha a je z neho výhľad na Morské oko. Kamarát Ivan vystúpil na Sninský kameň tohto roku už trinástykrát, naposledy pred štyrmi dňami.
Zo Sninského kameňa sme zostúpili po hrebeni do sedla Tri tably a potom po pohodlnom, žlto značkovanom chodníku, až do Zemplínskych Hámrov. Cestou sme sa zastavili pri Janíčkovej skale, pod ktorou je zaujímavý minitunel o priemere 30 - 40 cm.
V Zemplínskych Hámroch sme sa ešte prešli po Hámorskom náučnom chodníku s expozíciami výroby drevného uhlia, železorudnej štôlne, lesnej železničky, vysokej pece, vodného hámru a drevenej zvonice.
Foto: Ján Serbák a Ivan Stančík
