Úcta tohto miesta sa viaže k ikone Bohorodičky v miestnom chráme. Keď sa počas kuruckých vojen v roku 1670 obyvatelia Klokočova schovali pred rabujúcim vojskom v drevenom chráme, Bohorodička na ikonostase začala slziť. Keď vojaci na druhý deň chrám podpálili, ikona Bohorodičky zostala nepoškodená. Zázračnú ikonu umiestnili v prešovskej klenotnici, tu však dlho nezostala. Jej púť pokračovala do Mukačeva, Viedne, Turecka a opäť do Mukačeva, po dobytí mukačevského hradu v roku 1711 opäť do Viedne. Mária Terézia dala namaľovať kópiu ikony pre mesto Prešov, ktoré takmer celé storočie požadovalo jej vrátenie. Ikona v klokočovskom chráme je druhou kópiou Bohorodičky, osud originálu ikony nie je známy.
Túto ikonu sa snažil napodobniť na prvom klokočovskom letnom pléneri v auguste 2010 rezbár Jozef Bárta z Bratislavy. Za 5 dní vytvoril kópiu obrazu Klokočovskej Bohorodičky z dubového dreva o ploche troch metrov štvorcových.
Spolu s ním sa plénera v roku 2010 zúčastnili rezbári Miroslav Valenta z Uherského Hradišťa, Juraj Mertuš z Dunajskej Lužnej a Dušan Šarkan z Rimavskej Soboty, ktorí do dubových trámov vydlabali prvé tri zastavenia Krížovej cesty.
Na druhom pléneri v roku 2011 pribudol k rezbárom ich piaty kolega Alojz Machaj z Bratislavy. Výsledkom plénera bolo ďalších 5 zastavení Krížovej cesty.
Pred 3 týždňami som pri bicyklovaní okolo Zemplínskej šíravy zbadal pri klokočovskom kostolíku charakteristický červený prístrešok. Rezbári sa so mnou zvítali, ako so starým známym. Tentoraz boli len štyria, pán Valenta sa nemohol plénera zúčastniť. Keďže do skompletizovania Krížovej cesty zostávalo ešte 6 reliéfov, spojili svoje sily a po dvojiciach vydlabali zostávajúce dva reliéfy.
Práve dnes bola v Klokočove púť, počasie pútnikom neprialo, celý deň prší. Bol som sa tam pozrieť včera ráno,všetko bolo pripravené na prijatie tisícok pútnikov. Rezbárske reliéfy Krížovej cesty na dubových trámoch sú zatiaľ provizórne opreté o stromy pri oplotení, definitívne budú osadené okolo kostolíka do budúcoročnej púte.
