Mária Valéria Habsbursko-Lotrinská, najmladšia dcéra cisára Františka Jozefa I. a cisárovnej Alžbety Bavorskej, známej ako Sisi, zomrela vo veku 56 rokov. Jej život bol od začiatku spätý s mimoriadnym postavením. Bola cisárskou dcérou, vnučkou panovníckeho rodu a členkou dynastie, ktorá po stáročia určovala dejiny strednej Európy. Napriek tomu sa jej osud v mnohom odlišoval od života, aký poznáme pri iných členoch habsburskej rodiny.
Mária Valéria sa narodila 22. apríla 1868 v Budíne ako posledné dieťa Františka Jozefa I. a Alžbety. Medzi jej narodením a predchádzajúcim súrodencom uplynulo približne desať rokov. Jej narodenie malo aj politický a symbolický význam. Prišla na svet v Uhorsku a jej matka si želala, aby bola vychovávaná v maďarskom prostredí. Práve preto získala prezývku "maďarské dieťa". Pre Sisi mala Mária Valéria mimoriadny význam. Bola jej najmladším dieťaťom a cisárovná sa jej venovala podstatne osobnejšie než svojim starším deťom. Ich vzťah bol veľmi silný. Mária Valéria sprevádzala matku na cestách a veľkú časť detstva prežila pod jej bezprostredným vplyvom. Zároveň však nebola vychovávaná iba ako budúca členka cisárskeho dvora. Dostávala vzdelanie, ktoré malo podporovať jej osobnú zodpovednosť, náboženské cítenie a praktický vzťah k životu.
Mária Valéria vyrastala v prostredí, ktoré bolo na jednej strane oslnivé, no na druhej strane poznačené tragédiami. Smrť jej brata Rudolfa v roku 1889 hlboko zasiahla celú rodinu. O rok neskôr sa Mária Valéria vydala. Dňa 31. júla 1890 v Bad Ischli si vzala svojho vzdialeného príbuzného, arcivojvodu Františka Salvátora Rakúsko-Toskánskeho. Manželstvo spojilo dve vetvy habsburského rodu a mladá arcivojvodkyňa sa postupne vzdialila od života cisárskeho dvora. Spolu mali desať detí. Rodina žila najmä na zámku Wallsee, ktorý sa stal ich skutočným domovom. A práve tu sa začína najzaujímavejšia časť jej príbehu.
Mária Valéria sa nestala výraznou politickou osobnosťou. Neusilovala sa o moc a ani netúžila po verejnej úlohe, ktorá by zodpovedala jej pôvodu. Namiesto toho sa sústredila na rodinu, vieru, kultúru a charitu. Bola veľkou podporovateľkou Viedenského Burghtheatra, venovala sa literatúre a sama písala básne. Zachoval sa aj jej denník, ktorý je dnes významným prameňom k poznaniu života habsburskej rodiny. Najvýraznejšou črtou jej verejného pôsobenia však bola dobročinnosť. Počas prvej svetovej vojny nechala v areáli Wallsee zriadiť nemocnicu pre ranených. Podporovala chudobných, cirkevné inštitúcie, školy a sociálne projekty. V jej okolí si preto získala povesť ženy, ktorá svoj pôvod a majetok nevnímala iba ako privilégium, ale aj ako záväzok voči druhým. Obyvatelia ju začali nazývať "anjelom z Wallsee".
Mária Valéria prežila udalosť, ktorá zásadne zmenila svet, do ktorého sa narodila. V roku 1916 zomrel jej otec, cisár František Jozef I. O dva roky neskôr sa skončila prvá svetová vojna a s ňou aj rakúsko-uhorská monarchia. Zrazu bola dcéra jedného z najdlhšie vládnucich európskych panovníkov súčasťou sveta, ktorý už neexistoval. Po rozpade monarchie prijala novú realitu. V roku 1919 sa v súvislosti s novou republikánskou úpravou začalo používať meno Habsburg-Lothringen a Mária Valéria sa rozhodla zostať v Rakúsku. Jej postavenie bolo odlišné od niektorých iných členov rodu aj vďaka tomu, že sa vzdala nárokov spojených s panovníckym domom. Zámok Wallsee tak zostal miestom, kde mohla žiť aj po páde monarchie.
Po prvej svetovej vojne sa jej život odohrával v úplne inom Rakúsku. Z krajiny cisárskeho dvora sa stala republika, spoločnosť sa zmenila a mnohé habsburské tradície definitívne patrili minulosti. Mária Valéria však zostávala spätá so svojou rodinou a Wallsee. V roku 1924 jej diagnostikovali lymfóm. Choroba postupovala a 6. septembra 1924 Mária Valéria v zámku Wallsee zomrela. Mala 56 rokov. O päť dní neskôr, 11. septembra, bola pochovaná v Sindelburgu, kde sa nachádza habsburská hrobka pri farskom kostole.
Smrť Márie Valérie mala symbolický význam. Nebola poslednou Habsburgovkyňou, ktorá zomrela, ani poslednou členkou cisárskej rodiny. Bola však jednou z osobností, ktorých život spájal dva úplne odlišné svety. Narodila sa ešte za vlády svojho otca v monarchii, ktorá bola jednou z veľmocí Európy. Vyrastala po boku legendárnej Sisi, poznala cisársky dvor, Bad Ischl, Viedeň aj Budapešť. Zažila tragédiu svojho brata Rudolfa, smrť matky Alžbety aj otca Františka Jozefa. A napokon bola svedkom zániku sveta, v ktorom sa narodila. Keď zomrela v roku 1924, Rakúsko už šesť rokov nebolo cisárstvom.
Mária Valéria zostala v tieni svojej slávnej matky. Sisi sa stala jednou z najznámejších žien európskych dejín, predmetom kníh, filmov a legiend. Mária Valéria však predstavuje inú tvár habsburského príbehu. Nebola cisárovnou. Nebola panovníčkou. Nebola politickou intrigánkou. Bola dcérou cisára, manželkou, matkou desiatich detí, veriacou ženou, podporovateľkou kultúry a predovšetkým človekom, ktorý sa snažil pomáhať svojmu okoliu. Práve preto je jej príbeh aj po sto rokoch pozoruhodný.
Mária Valéria Habsbursko-Lotrinská zomrela 6. septembra 1924. Storočie po jej smrti už z habsburského sveta zostali najmä paláce, hrobky, fotografie a spomienky. Vo Wallsee však dodnes možno cítiť spojenie s obdobím, keď tam žila dcéra posledného rakúsko-uhorského cisára. A možno práve v tom spočíva jej najväčší odkaz. Zatiaľ čo mnohí Habsburgovci zostali v dejinách ako panovníci, Mária Valéria zostala v pamäti predovšetkým ako žena, ktorá sa po páde monarchie pokúsila nájsť zmysel svojho života v rodine, viere a službe druhým. Pred 102 rokmi sa skončil jej život. Jej príbeh však neskončil. Mária Valéria - dcéra Sisi, vnučka monarchie a "anjel z Wallsee" - zostáva jednou z najľudskejších postáv poslednej generácie Habsburgovcov.
