Ani v jednom zo svojich 740 článkov na blogu Sme som sa zatiaľ nedotkol témy zdravotníctva, aj keby bolo o čom. Vo svojom 76-ročnom živote som pretrpel množstvo chorôb, hospitalizácii a najmä operácii. Po doktoroch, ako väčšina ľudí, chodím strašne nerád. Medzi početnú skupinu lekárov – špecialistov, ktorých musím nevyhnutne z času na čas navštíviť, nepatril zatiaľ očný lekár. V živote som bol u očného do tohtoročného marca asi trikrát, nechcel som rozširovať široký okruh lekárov, ktorých navštevujem pravidelne. Tesne po prepuknutí pandémie koronavírusu som využil ponuku nemenovanej optiky na zľavu okuliarov s bezplatným odmeraním potrebných dioptrií optikom. Na pravom oku mi nameral na čítanie 4,5 dioptrie a na ľavom sa mu ani po švrťhodine nepodarilo dioptrie zmerať, že tam mám nejakú vadu, ktorú musí určiť lekár. Hneď potom bola vyhlásená povinnosť prekrytia dýchacích ciest vo verejnej doprave, ako aj v zdravotníckych zariadeniach, takže ako starý astmatik, ktorý nevydrží v rúšku viac ako 30 a v respirátore viac ako 15 minút, som prestal cestovať. Počas pandémie som 2 roky po doktoroch až na nevyhnutné výnimky nechodil. Príležitostne som sa párkrát pokúsil navštíviť očného lekára, preplnená čakáreň ma však vždy odradila. Podarilo sa mi to až v marci 2022 v Sobranciach, kde mi doktorka oznámila, že som tam nebol 10 rokov a po dôkladnom vyšetrení na všetkých prístrojoch vyslovila podozrenie na 4 diagnózy a poslala ma ešte na CT-vyšetrenie očí do Michaloviec. Po obdržaní výsledkov mi dala kontakt na vitreoretinálnu ambulanciu očnej kliniky v Univerzitnej nemocnici v Košiciach. Objednali ma tam a vyšetrili v máji bez dlhého čakania. Pani doktorka mi po vyšetrení oznámila, že ma čakajú 3 operácie. Naplánovala mi ako prvú operáciu pokročilého sivého zákalu na ľavom oku na 27. júna a hneď o 2 týždne neskôr závažnejšiu operáciu makuly tohto istého oka, aby som nemusel znovu absolvovať predoperačné interné vyšetrenie. Už pri prvej operácii ma prekvapilo, že som videl počas operácie rôzne obrázky. Keď mi po operácii volala sestra, ktorá operáciu sivého zákalu absolvovala minulý rok, spýtal som sa jej, či ako výtvarníčka – maliarka nenamaľovala svoje vizuálne zážitky z operácie, odpovedala mi, že ona nevidela nič.
Oveľa zaujímavejšie vizuálne zážitky som mal počas druhej operácie a celé dva týždne po nej. Operácia makuly (najdôležitejšia centrálna časť sietnice – centrum videnia) je zložitejšia ako operácia sivého zákalu, preto bola aj s krátkou hospitalizáciou. Nemal som predstavu, ako môže taká operácia prebiehať, keďže makula aj s celou sietnicou tvorí zadnú časť oka. Odolal som hľadaniu informácii o spôsobe a priebehu operácie, pretože s podobným pátraním pred operáciami nemám dobré skúsenosti. Lepšie je nič nevedieť a spoľahnúť sa na odborníkov. Akurát som si vygúglil, čo to vlastne ta makula je a ako sa starecká degeneračná makulopatia prejavuje. Zistil som, že toto ochorenie oka postihuje v mojom veku (76 rokov) približne každého desiateho starca a prejavuje sa zdeformovaným videním (namiesto rovnej línie vidím vlnovku a podobne). Je to následkom zhrubnutia membrány, ktorá prekrýva makulu (najtenšiu centrálnu časť sietnice) a tá sa postupne krčí, neskôr sa v nej vytvorí diera a dochádza k strate centrálneho videnia, až k slepote. Celý proces trvá približne 9 rokov od prvých príznakov a v mojom prípade začal minimálne pred dvomi rokmi.
Operácia začala po injekcii na upokojenie, lokálnom znecitlivení oka kvapkami a upevnení roztiahnutých viečok. Najprv som videl silné biele svetlo, potom pocítil mierny tlak v oku a videl som, ako sa mi vsunula zboku do stredu oka nejaká rúrka alebo hadička. Následne som zreteľne videl, ako sa do rúrky vťahujú, ako do vysávača, drobné predmety rôznych tvarov, niečo ako smetie, alebo nadrobno zozbité sklo. Neskôr po operácii som z pooperačnej správy a googlu zistil, že mi odsali časť degenerovaného sklovca. V istej fáze operácie operujúca lekárka povedala „pinzetu“. Následne som videl, ako sa z rúrky vysunula drobná pinzeta a postupne zachytávala a vťahovala do rúrky kúsky pokrčeného tkaniva a akoby pavučín. Dodatočne som z pooperačnej správy a googlu vydedukoval, že sa zrejme jednalo o odstraňovanie útržkov odoperovanej membrány, ktorá prekrývala makulu. Ďalším prekvapujúcim vizuálnym zážitkom bolo, keď sa mi uprostred oka objavila akoby veľká kvapka modrého atramentu. Ten sa hneď začal prebublávaním miešať s bielym okolím a po pár sekundách sa mi celé oko zafarbilo na šedomodro a prestal som vidieť. Ako som dodatočne vydedukoval z pooperačnej správy a googlu, zrejme sa jednalo o vzduchovú bublinu, ktorou nahradili odsatý sklovec a mala za úlohu vyžehliť pokrčenú makulu. Nepodarilo sa mi ešte vydedukovať jednu záhadu, ktorá sa udiala uprostred operácie. Operujúca doktorka ma upozornila, nech sa nezľaknem, že budú nasledovať tri ostré boľavé vpichy, pri ktorých sa nesmiem pohnúť. Neviem, či to boli nejaké injekcie na znecitlivenie zadnej časti oka, zašívanie diery v makule, alebo niečo iné.
Po skončení operácie mi oko zalepili a upozornili na prísny zákaz ležania, alebo nedajbože spania na chrbte, takže som sa nasledujúce 2 týždne veľmi nevyspal. Operácia trvala niečo cez polhodinu a skončila okolo 11. hodiny. Po nástupe nočnej smeny nás pacientov povolali okolo 19:30 do ambulancie na vizitu. Sestrička ma usadila za prístroj, odlepila oko a zmerala očný tlak. Následne ma presadila za iný prístroj, kde mi oko vyšetrila službukonajúca doktorka. Bez slova prešla k počítaču a začala písať. Keď ma sestrička sprevádzala od prístroja na inú stoličku, kde sa mi chystala opäť zalepiť oko, som prižmúril zatiaľ neoperované oko a zistil som, že operovaným okom nevidím nič, len široké vodorovné bielošedé rozmazané pásy. Spýtal som sa doktorky, či je to v poriadku, že nič nevidím. Uistila ma, že všetko je v poriadku, že v oku mám vzduchovú bublinu, ktorá sa postupne vstrebe, len musím poctivo polohovať hlavu tvárou dolu. Po prebdenej noci ma vyšetrila operujúca doktorka, predpísala troje kvapky a prepustila ma z nemocnice s kontrolou u nej o týždeň. Od kolegu spolupacienta, s ktorým som zdieľal izbu v nemocnici a ktorý absolvoval už druhú podobnú operáciu, som sa dozvedel, že po operácii mu akoby oko plávalo v zakalenej vode a postupne sa behom nasledujúcich dní akoby vynáralo nad hladinu. Tak to začalo aj u mňa, prvý deň doma sa mi pri vzpriamenej polohe hlavy začala v hornej časti oka zjavovať akoby mierne kmitajúca hladina vody a úzkym pásikom nad hladinou som začal vidieť. Pri polohovanej hlave tvárou dole som nevidel nič, až po pár dňoch sa mi objavilo, akoby sklíčko čiernych okuliarov z ostrým čiernym kruhovým okrajom. Čierny kruh sa postupne zmenšoval, po jeho obvode som začal periférne vidieť. Cez tmavú vzduchovú bublinu som videl, ako cez veľmi tmavé okuliare s nepriehľadným čiernym obvodom a zostrujúcim sa obrazom smerom do stredu. Pri vzpriamenej hlave som akoby mal polkruhové tmavé sklíčko zosunuté v dolnej časti oka, ktoré sa postupne posúvalo smerom dolu. Týždeň po operácii ma po vyšetrení doktorka uistila, že všetko je v poriadku, oko sa pekne hojí. Na druhý deň po kontrole som zistil, že na obvode tmavého sklíčka, ktoré zaberalo ešte asi polovičku zorného poľa, sa vytvorila malá čierna bublina, ktorá sa začala po obvode veľkej bubliny, ako po obežnej dráhe pomaly nepravidelne presúvať raz jedným, raz druhým smerom. Keďže som mal prikázané hlavu polohovať tvárou dolu, až kým bublina celkom nezmizne, začalo pre mňa sledovanie zaujímavého divadla. Keď som sa v ďalší deň ráno prebudil, malá bublina tam už nebola. O pár hodín sa zjavila na obvode veľkej bubliny dvojitá malá, ktorá ako zrastené dvojičky sa opäť nekoordinovane pohybovala po celom obvode čoraz menšej veľkej bubliny raz jedným, raz druhým smerom. V ďalšie ráno som mal na obvode veľkej bubliny namiesto dvojičiek jednu väčšiu bublinu. Tá neskôr zmizla a veľká bublina sa postupne zmenšovala až do väčšej bodky. V 14. deň po operácii som sa zobudil s čistým okom bez bubliny.
Začiatkom septembra som absolvoval operáciu katarakty pravého oka. Prekvapilo ma, že počas operácie som videl iné obrázky, ako pri rovnakej operácii ľavého oka. Doma som z pooperačnej správy zistil, že ma operovala iná doktorka, ako v prvých dvoch prípadoch. V nasledujúci deň som o 7:15 hod docestoval so zalepeným okom na kontrolu, pri ktorej doktorka zistila, že mám posunutú šošovku, čo sa mohlo stať pádom, úderom hlavy, silným pritlačením oka, jeho pošúchaním, prípadne aj silným kýchnutím. Keďže som si nič také nepamätal, muselo sa to stať v noci počas spánku. Doktorka rýchle zorganizovala reoperáciu oka, obliekli ma do erárneho pyžama, pichli injekciu, tri krát v 10-minútových intervaloch zakvapkali oko a o hodinu som štvrtýkrát ležal na operačnom stole. V priebehu cca 10 minút bola šošovka na mieste a po obdržaní pooperačnej správy som cca hodinu po operácii cestoval domov na ďaleký východ. Tretí deň po sebe som vstal o štvrtej, o trištvrte na päť vyrazil so zalepeným okom z domu k prvému autobusu, na hlavnej ceste prestúpil na druhý autobus a z Michaloviec sa odviezol vlakom na zastávku Košice predmestie, o 7:15 som došľapal na očnú kliniku univerzitnej nemocnice. Po príchode ma okamžite bez čakania zobrala sestrička na ambulanciu, zmerala mi očný tlak a posadila za iný prístroj. Doktorka mi po kontrole oznámila, že šošovka je na mieste, tak ako má byť a zápäti som cestoval domov už bez zalepeného oka s dobrou viditeľnosťou cca od dvoch metrov do nekonečna. Včera som si dal urobiť nové okuliare na počítač, takže po dlhých rokoch konečne celkom slušne vidím, za čo sa chcem poďakovať celému personálu vitreoretinálnej ambulancie. Majú to tam perfektne zorganizované, pracujú od siedmej ráno, do pol ôsmej vyšetria pacientov po operácii z predchádzajúceho dňa, od pol ôsmej vyšetria formou vizity na ambulancii zopár hospitalizovaných pacientov a pacientov, objednaných v daný deň na operáciu a potom už operujú.
Keďže som disciplinovaný pacient dôverujúci lekárom a lekári sú plne vyťažení, nemal som príležitosť, ani tu drzosť, zdržiavať ich nejakými podružnými otázkami o tom, čo som videl počas operácie makuly a po nej. Ak by sa medzi čitateľmi tohto článku našiel nejaký znalec, prosím ho, nech sa k mojim víziam a teóriam vyjadrí v diskusii.
PS: Tento článok som písal postupne dlhšiu dobu. Dnes som bol na kontrolu u svojej obvodnej očnej lekárky týždeň po poslednej kontrole v Košiciach. Po vyšetrení (všetko je v poriadku) som sa doktorky spýtal, či som mal dieru v makule, alebo len prvé štádium ochorenia - pokrčenú makulu. Dozvedel som sa, že sietnica aj s jej centrálnou časťou - makulou pozostáva z desiatich vrstiev a ja som mal deravú len jednu vrstvu.
