Koncom 19. storočia bola francúzska spoločnosť hlboko názorovo rozdelená v dôsledku Dreyfusovej aféry. Židovský dôstojník francúzskeho generálneho štábu Alfred Dreyfus bol obvinený na základe sfalšovaných dôkazov zo špionáže v prospech Nemecka. Vojenským súdom bol odsúdený k deportácii na Diabolský ostrov a neskôr rehabilitovaný. Šéfredaktor najúspešnejšieho športového denníka Le Vélo sa postavil za Dreyfusa, čo sa nepáčilo mecenášom denníka. Zriadili preto konkurenčný športový denník L´Auto-Vélo a za jeho šéfredaktora vymenovali cyklistu, svetového rekordéra v hodinových pretekoch na velodrome Henriho Desgrangeho. V rámci konkurenčného boja o čitateľa Desgrange zorganizoval etapové cestné cyklistické preteky okolo Francúzska.
Prvý ročník Tour de France mal iba 6 etáp, ale poriadne dlhých, celková dĺžka pretekov bola 2428 km. Na štart sa postavilo 60 cyklistov, z toho 49 Francúzov, 4 Belgičania, 4 Švajčiari, 2 Nemci a 1 Talian. Nejazdilo sa každý deň, medzi etapami boli 2 – 3 oddychové dni. Ťažké bicykle neboli sprevodované a nebola povolená žiadna technická pomoc, cyklisti si museli všetky poruchy na bicykli opraviť sami. Štartovalo sa večer a do cieľa vyše 400-kilometrových etáp prichádzali cyklisti popoludní. Do cieľa prvej etapy z Paríža do Lyonu prišlo iba 37 cyklistov, do cieľa šiestej etapy ich došlo 21. Šéfredaktor Henri Desgrange po pretekoch prehlásil, že ideálne by boli preteky, keby do cieľa v Paríži došiel len jeden cyklista. Desgrange preteky nesprevádzal, riaditeľom pretekov, rozhodcom a reportérom v jednej osobe bol redaktor Géo Lefévre. Prvý ročník Tour de France vyhral 32-ročný Francúz talianskeho pôvou Maurice Garin s priemernou rýchlosťou vyše 25 km/h.
Druhý ročník Tour de France dĺžkou a etapami kopíroval prvý ročník. Cyklistom sa postavili do cesty ďalšie prekážky. Došlo k zablokovaniu cesty a fyzickému napádaniu pretekárov divákmi, podhadzovaniu klincov a sklených črepov na cestu. Preteky opäť vyhral Maurice Garin, ale po štyroch mesiacoch došlo k dodatočnej diskvalifikácii prvých štyroch, aj ďalších troch cyklistov pre podvod, dokázalo sa, že sa časť cesty zviezli vlakom. Kvôli lepšej kontrole pretekárov sa od tretieho ročníka zaviedlo viac kratších etáp a pretekalo sa už len cez deň. Počet pretekárov sa zvyšoval, zvyšovali sa aj odmeny.
V roku 1909 vznikol doteraz neprekonaný rekord, keď suverénny víťaz pretekov, Francúz Francois Faber, vyhral 5 etáp nasledujúcich po sebe. V roku 1910 sa prvýkrát išli horské etapy v Pyrenejách a v roku 1911 aj v Alpách. Keďže bicykle ešte sprevodované neboli, cyklisti proti horským etapám protestovali a veľa ich horské etapy nezvládlo, od roku 1910 preto išlo za pretekármi zberné vozidlo. V roku 1912 prvýkrát nevyhral Francúz, ale Belgičan Odile Defraye. V tomto ročníku sa zrodil aj najdlhší únik v histórii Tour de France, Eugéne Christophe bol v etape z Chamonix do Grenoblu v úniku 315 km. V roku 1913 si pri zjazde z pyrenejského priesmyku Tourmalet Eugéne Christophe zlomil na bicykli vidlicu, s bicyklom na pleci zbehol do najbližšej dediny a u miestneho kováča si vidlicu opravil. Keďže akákoľvek pomoc stále nebola povolená, dostal 10-minutovú penalizáciu, ktorá mu bola po protestoch verejnosti znížená na 3 minúty.
5. etapa povojnového ročníka v roku 1919 bola najdlhšou etapou v celej histórii Tour de France, bola dlhá 482 km. V tomto ročníku začali obliekať vedúceho pretekára celkovej klasifikácie do žltého trička. Žltá farba bola zvolená podľa farby papiera športového denníka L´Auto-Vélo. Od roku 1920 ovládli Tour de France Belgičania, kedy vyhrali 12 z 15 etáp. Pravidlá pretekov boli prísne, stále bola zakázaná akákoľvek pomoc, až od roku 1923 povolili výmenu rozbitých, nepojazdných bicyklov. Do cieľa etapy musel prísť pretekár v toľkých vrstvách oblečenia, ako na štarte. Pravidlá zakazovali mnoho vecí, ale doping medzi nimi nebol. Cyklisti zaháňali únavu a tlmili bolesti alkoholom, éterom, rôznymi liekmi a drogami. Doping bol zakázaný až v roku 1966.
Tour de France v roku 1926 bola najdlhšia v histórii (5745 km). 10. etapa cez 4 pyrenejské priesmyky o dĺžke 326 km bola expertmi označená za najťažšiu etapu v histórii Tour. Etapa bola odštartovaná o polnoci za prudkého dažďa, neskôr prišla búrka, sneh a hustá hmla. Víťazný čas etapy bol 17 hodín a 22 minút, zvíťazil v nej neskorší celkový víťaz pretekov Lucien Buysse. V tomto ročníku Tour prvýkrát domáci Francúzi nevyhrali ani jednu etapu.
Prehadzovačky sa na bicykloch začali na Tour používať až v roku 1937, aj keď boli vynájdené skôr. Povolil ich až nový riaditeľ pretekov Jacques Goddet. Dovtedajší riaditeľ Desgrange nechcel povoliť ani kovové ráfiky kolies (používali sa drevené), obával sa, že pri dlhých zjazdoch sa kovové ráfiky zahrejú natoľko, že lepidlo držiace plášť povolí.
Po vojnovej prestávke sa Tour de France obnovila v roku 1947. Novým usporiadateľom pretekov sa stal športový časopis L´Équipe, založený vo februári 1946 Jacquesom Goddetom. Vzľadom na povojnovú situáciu vo Francúzsku, keď boli jedlo aj benzín na prídel, prvýkrát poskytla pretekom pomoc francúzska vláda. Na programe pretekov bolo 21 etáp, včítane 139-kilometrovej časovky, najdlhšej počas celej histórie Tour.
Najslávnejším cyklistom v histórii Tour de France bol Belgičan Eddy Merckx, pretekajúci pred cca 50 rokmi. Hneď pri svojom prvom štarte na Tour získal nielen žltý dres za víťazstvo v celkovej klasifikácii, zelený za bodovaciu súťaž aj bodkovaný, keďže bol najlepším v horách. Ako 24-ročný by vyhral aj biely dres pre najlepšieho jazdca do 25 rokov, vtedy sa však ešte neudeľoval. Tour vyhral päťkrát, čo sa podarilo už len ďalším trom cyklistom - Jacquesovi Anquetilovi, Bernardovi Hinaultovi a Miguelovi Indurainovi. Lepším z tohto pohľadu bol iba Lance Armstrong, ktorý triumfoval sedemkrát po sebe, jemu však žlté dresy pre doping odobrali. Eddy Merckx vyhral päťkrát aj Giro d'Italia, raz Vueltu, sedemkrát Miláno - San Remo, trikrát Paríž - Roubaix, trikrát bol majstrom sveta. Celkovo má na konte 525 víťazstiev.
Z našich cyklistov je suverénne najlepším Peter Sagan, v súčasnosti 31-ročný profesionálny cyklista tímu Bora - Hansgrohe. Na Tour de France je jediným cyklistom, ktorý získal zelený dres v bodovacej súťaži vo svojich prvých piatich účastiach (2012 - 2016), šiesty a siedmy zelený dres získal v rokoch 2018 a 2019. Má na konte víťazné etapy na všetkých troch Grand Tours, 12 na Tour de France, 4 na Vuelte a 2 na Giro d Italia. Vyhral aj množstvo ďalších cyklistických pretekov a je trojnásobným majstrom sveta v cestnej cyklistike. Držím Petrovi Saganovi palce, aby sa mu po nie najvydarenejšej včerajšej prvej etape 108. ročníka Tour de France podarilo vyhrať aspoň jednu etapu a získať ôsme zelené tričko.
