Na základe tohto zákona je možné okrem klasických, všeobecne známych aktivačných prác, ktorých vykonávanie je pod prísnym dohľadom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, zamestnávať občanov v hmotnej núdzi na "tzv. malé obecné služby". Aj keď obe skupiny sociálne odkázaných vykonávajú tú istú prácu pri upratovaní a zveľaďovaní obce a za rovnakú mesačnú odmenu (63 euro), sú v ich zamestnávaní podstatné rozdiely. Kým aktivačných pracovníkov má povinnosť kontrolovať ÚPSVaR, týchto "malých obecných služobníkov" kontrolovať nesmie. Dohoda o poskytovaní malých obecných služieb je totiž dohodou dvoch strán - pracovníka a obce, ÚPSVaR tam na rozdiel od aktivačných prác ako tretia strana dohody nefiguruje, aj keď túto prácu financuje. Podľa Zákona o malých obecných službách dokonca ani nie je odmena za prácu podmienená nejakým limitom odpracovaných hodín a práve to sa vo veľkom zneužíva najokatejšie práve v Žehre. Na aktivačných prácach tu bolo v 1. polroku zamestnaných 25 a v malých obecných službách 196 sociálne odkázaných. Ako konštatoval po návšteve Žehry pred niekoľkými týždňami minister Lipšic, keď videl ten neporiadok v rómskej časti obce a dozvedel sa, že za upratovanie štát platí vyše 200 ľudí, má podozrenie na zneužívanie peňazí zo strany samosprávy obce. A ako vieme, samosprávu v Žehre tvorí s výnimkou jedného poslanca rómska väčšina na čele so starostom s ukončenými 6 ročníkmi základnej školy.
Páni poslanci Národnej rady SR, je najvyšší čas, aby ste namiesto žabomyších vojen začali konečne aktívne pracovať na plátaní legislatívnych dier typu "Zákon o malých obecných službách z roku 1990".
