Vyhľadal som náčrt rodostromu z mladosti a začal som vypočúvať pamätníkov zo širokého príbuzenstva. Svojho staronového duševného koníčka som spojil s koníčkom fyzickým (bicyklovaním). Navštevoval som na bicykli stále vzdialenejších príbuzných (v kilometroch aj v stupni príbuzenstva). Od pamätníkov som sa dozvedel veľa zaujímavostí zo života svojich predkov. Zaregistroval som sa ako bádateľ v štátnom archíve v Prešove - Nižnej Šebastovej a začal som bádať v starých matrikách.
Listovať v dvestoročných matrikách a vyhľadávať zápisy o narodení, sobáši, alebo úmrtí svojich predkov, bolo veľmi vzrušujúce. Z matrík som si vypísal všetky údaje nielen o svojich príbuzných, ale aj o predkoch svojich známych, na ktorých som natrafil. Po 12 dňoch, presedených nad matrikami, som mal dostupné údaje o širokom príbuzenstve za posledných 200 rokov zmapované. V priamej línii svojich predkov som sa dopracoval ku kompletnej šestnástke prapradedkov a praprababičiek, z tridsaťdvojky k 7 praprapradedkom a 7 prapraprababičkám.
Najďalej do minulosti som sa dostal u Hvižďákovcov, ktorí pochádzali z Vyšného Hrušova pri Humennom. Gréckokatolícke matriky farnosti Maškovce, kam patril aj Vyšný Hrušov, sa zachovali od roku 1770. Zistil som, že Michal Hvižďák, narodený v roku 1823 vo Vyšnom Hrušove, je spoločným predkom oboch mojich rodičov a zároveň zakladateľom úbrežskej vetvy Hvižďákovcov. V roku 1862 sa s manželkou a štyrmi deťmi presťahoval do Úbreže, tu sa im narodilo ďalších 5 detí a o 50 rokov to bola najpočetnejšia rodina v dedine. Po objavení takéhoto zaujímavého predka som sa rozhodol zostaviť čo najkompletnejší rodostrom jeho potomkov.
Mal som námet na druhé kolo cyklonávštev širokého príbuzenstva. Pamätníci sa po mojej informácii, čo som pozisťoval z matrík, rozpamätali na mnohé detaily z minulosti a aj na to, čo sa dozvedeli od svojich predkov.
Zaujal ma životný príbeh praprababičky z matkinej strany Zuzany, prvorodenej dcéry Hvižďakovcov. V čase sťahovania do Úbreže mala Zuzana už 15 rokov, jej bračekovia 11, 6 a 4 roky. V Úbreži sa Hvižďákovcom narodilo ďalších 5 detí, najmladšia Mária v roku 1871, tri mesiace po otcovej smrti. Dva mesiace po pôrode zomrela aj matka. Zuzana mala v tom čase už 25 rokov a 2 vlastné deti, mladšie ešte kojila. Osem nasledujúcich mesiacov kojila aj svoju osirotenú sestričku Máriu, ktorá napokon vo veku 10 mesiacov zomrela. Popritom sa Zuzana starala aj o ďalších 5 maloletých súrodencov, dvaja už boli dospelí. Zuzana porodila 10 detí a dožila sa 86 rokov.
Nemenej zaujímavý bol životný príbeh pradeda z otcovej strany, prvého Hvižďáka narodeného v Úbreži. Narodil sa v roku 1863 a dostal netradičné meno Hreha. Vo veku 9 rokov už bol obojstrannou sirotou. Vyrástol v kŕdli súrodencov na urasteného a múdreho mládenca. Vo veku 21 rokov sa oženil s čerstvo obojstranne osirotenou 17-ročnou Annou Berešovou z Malých Zalužíc. Hreha bol veľmi silný a pracovitý, do tridsaťpäťky sa vypracoval na jedného z najváženejších a najzámožnejších gazdov v obci. Vlastnil veľký kus lesa pod Vihorlatom, v ktorom zamestnával štyroch chlapov - míliarov pri výrobe drevného uhlia. Obchodoval so židmi, drevné uhlie im vozil do Michaloviec najkrajším párom koní v dedine. Kúpil veľký pozemok a postavil si na ňom veľký dom. 4 miestnosti nového domu hneď prenajal maďarským žandárom na žandársku stanicu. Od židov kúpil starý dom s krčmou aj licenciou na prevádzku krčmy, tú neskôr odovzdal najstaršiemu synovi, ktorý sa vrátil z Ameriky. V roku 1900 kúpil Hreha prvú parnú mláťačku v dedine, o čom je aj zápis v obecnej kronike. O pradedovi Hrehovi mám veľa informácii od pamätníkov (zomrel v roku 1937), dodnes o ňom kolujú v dedine rôzne príbehy. Zmienil som sa o ňom aj vo svojom blogu Moje skúsenosti s Cigánmi - Rómami.
Keďže štvrtina potomkov môjho praprapradeda Michala sa vysťahovala do USA, nadviazal som kontakty aj s niekoľkými pamätníkmi za veľkou mlákou. Všetkých amerických príbuzných sa mi nepodarilo vypátrať, bola však medzi nimi aj jedna významná osobnosť. Michal Sinčák, narodený v roku 1890 v Tibave, vycestoval do USA ako 15-ročný za svojimi skôr emigrujúcimi sestrami. Podarilo sa mu vyštudovať dve vysoké školy, angažoval sa v národnostnom hnutí amerických Slovákov. Založil súkromnú rozhlasovú stanicu v Greensburgu, ktorá vysielala pre krajanov. Venoval sa charitatívnej činnosti, pomáhal pri sťahovaní krajanov do USA, nadaných synov slovenských vysťahovalcov dával študovať do Ríma za farárov. V Ríme dal spolu s ďalšími mecenášmi postaviť oltár v bazilike sv. Klimenta na mieste, kde bol pochovaný sv. Cyril. Bol členom delegácie Slovenskej Ligy v USA, ktorá v roku 1938 navštívila Slovensko s originálom Pittsburskej dohody.
Ešte koncom roku 1999 som sa rozhodol svoje poznatky dať na papier. Syn ma naučil základom práce s počítačom, nainštaloval genealogický program a naučil ma vkladať dáta. Počítač s tlačiarňou vtedy mala z rodiny iba moja sestra v Hurbanove. Vycestoval som preto na opačný koniec Slovenska, kde som spolu so sestrou napísal a vytlačil 40-stranovú genealogickú prácu Úbrežskí Hvižďákovci s 13-stranovou prílohou rodostromu takmer 800 potomkov Michala Hvižďáka. V roku 2000 som sa s touto brožúrkou zúčastnil súťaže o najlepšiu genealogickú prácu v Martine.
Genealogické pátranie som následne rozšíril na ďalšie príbuzenské rody, pomohol som zostaviť rodostromy aj niekoľkým kamarátom. V počítačovej databáze svojho príbuzenstva mám vyše 1700 mien. V rodnej dedine Úbrež, v ktorej aj žijem, som sa stal najväčším znalcom príbuzenských vzťahov. Zo starousadlíkov je v takejto lokalite v príbuzenskom vzťahu takmer každý s každým.
Bádanie mi v posledných rokoch značne uľahčili mormóni zo Salt Lake City, ktorí majú v databáze svojho genealogického centra vyše troch miliard mien. Podľa ich viery môžu k mormónom prestúpiť aj nebožtíci, stačí, ak ich životné dáta prečítajú v ich svätyni a tým ich prekrstia na mormónov. Už koncom 20. storočia preto začali financovať po celom svete digitalizáciu matrík s podmienkou, že jednu kópiu si môžu ponechať. V prešovskom archíve začali digitalizovať tuším v roku 2001. Prvé dve zimy mojej bádateľskej kariéry som ešte listoval v origináloch matrík, neskôr už len na mikrofilmoch. Pred pár rokmi sa mormóni rozhodli zverejniť svoje databázy matrík na internete zdarma, predtým to bolo len za poplatok. Teraz si môžem listovať v matrikách v pohodlí svojho bytu na tejto stránke.
Ak bude o problematiku genealógie záujem, môžem v ďalšom článku poskytnúť začiatočníkom svoje amatérske rady, ako postupovať pri pátrani po predkoch.
