Pomaly, ale isto sa však diskusie začali uberať iným smerom. Za mnou sedel pár nemeckých turistov. Boli trochu pohoršení z toho, že keď mešká speváčka, mala by čas vyplniť nejaká predskupina - to ešte netušili, že ani speváčka so žiadnou skupinou nevystúpi - nakoniec vyhlásil starší pán, že síce by v reštaurácii minul viac ako na toto vstupné, ale ak speváčka do 15 minút nedorazí, bude žiadať vrátenie vstupného. A čas bežal... Tesne pre deviatou, keď po Ivetke ani chýru, do publika (do tej chvíle bez akejkoľvek informácie, či sa nebodaj Ivetke niekde niečo nestalo) prenikla upokojujúca (?) správa, že už je na Spišskom salaši.
A konečne dorazila. V sprievode 3 bodygardov zišla okrajom nádvoria na pripravené kryté pódium. Vlažne sa ospravedlnila aplaudujúcemu i pískajúcemu publiku, že "ceta k vám byla dlouhá, strašně dlouhá a asi sem si taky měla obout tenisky". Celé publikum si potom nesporne naklonila svojou úprimnosťou: "já čekám miminko... a cestou jsem musela blinkat...". O zdržaní na salaši ani slovo... A možno tam naozaj ani nebola... V priebehu svojho vystúpenia to pripomenula ešte zopárkrát a zároveň sa vyznala z presvedčenia, že publikum jej dodáva ohromnú silu, že ho miluje, lebo "vy Slováci jste lepší jako Češi" a že teda asi "blinkat" predsa len nebude. A naozaj vydržala presne hodinu.
Ivetu si veľmi vážim. Vážim si ju za cit, ktorý vie vložiť do svojho prejavu, za to, čo všetko v živote preskákala, a predsa sa dokázala postaviť na nohy, za to, že po všetkom, čo ju doposiaľ postretlo, má silu a chuť presadiť sa. Napriek tomu sa po tomto jej "koncerte" cítim ponížený a podvedený.
V prvom rade preto, že nepovažujem za koncert, keď spevák doprevádza svoje CD. Ďalej aj preto, že ak prejavím svoj záujem o umelca a kúpim si lístok na jeho koncert - byť tým umelcom - dolámem si nohy, aby som začal vystúpenie načas. Nebude pre mňa existovať nič, čo by ma zastavilo a radšej prídem hodinu vopred, ako by som mal minútu meškať. A keby sa predsa niečo prihodilo, okamžite to dám vedieť organizátorom a publiku sa za to rozhodne nejako odvďačím. A ak sa zdravotne (hoci tehotenstvo nie je nemoc...) necítim na takéto výkony, nepúšťam sa do nich (iba žeby sa to bola Ivetka dozvedela až cestou zo Spišského salaša na hrad). A nakoniec aj preto, že som naletel. Mohol som ten čas stráviť v kruhu priateľov hocikde inde, pri dobrom víne a možno by som si k tomu bol pustil aj Ivetkino CD.
Takto mi tento koncert (určite posledný tohto druhu, ktorý som kedy absolvoval), vyznel ako prejav hrubej neúcty k divákovi, ktorého Iveta "tak strašně moc miluje". Nič na tom nemení ani to, že sa niekoľkým stovkám divákov zverila do uška so svojím intimnom a v niekoľkých reprízach im vyznala lásku.
V jednom mala nakoniec Iveta pravdu "strašne moc vás miluju, jste skvělí...". Mala len ešte dodať "a nekonečne ohleduplní a tolerantní"... hoci by sa ten dovetok dal povedať aj úplne inými výstižnejšími - hoci nie tak lichotivými - slovami.
