Príbeh začína v roku 1895, kedy mladému páru emigrantov z Európy nie je umožnené vstúpiť na územie Spojených štátov, čo riešia dosť radikálnym spôsobom, pošlú smerom k pevnine aspoň svojho syna na malej loďke. Pokračujeme o dvadsať rokov neskôr, kedy už je Peter Lake (Colin Farrell) ostrieľaným zlodejom, ktorý sa práve vzoprel svojmu bossovi (Russell Crowe), za čo má zaplatiť životom. Ešte predtým, ako natrvalo opustí New York, odskočí si na poslednú prácičku do zdanlivo opusteného domu, kde natrafí na smrteľne chorú Beverly (Jessica Brown Findlay), do ktorej sa na prvý pohľad zamiluje...
Mohlo by sa zdať, že je to začiatok silného príbehu plného lásky, no tej romantiky tu v konečnom dôsledku až tak veľa nie je a slogan filmu „Neskutočný príbeh lásky“ tak nie je veľmi pravdivý. Výstižnejšie by bolo ponechať len „Neskutočný príbeh“, no aj to slovíčko „príbeh“ je dosť ošemetné. Nachádza sa už v samotnom názve filmu, no akoby práve táto stránka filmu bola jeho najväčšou slabinou, väčšinou to totiž pôsobí ako zlepenec niečoho čo je ťažké pomenovať, určite však nie ako celistvý útvar, kde dej odniekiaľ niekam smeruje. A nie je to tým, že sa vo filme prelínajú tri časové roviny, popri už spomínaných dvoch aj súčasnosť. Síce to prepojenie s prítomnosťou mierne povedané pokrivkáva, ale v rámci žánrov fantasy a mystery by sa to dalo akceptovať.
Samotný úvod z roku 1895 bol ale úplne zbytočný, nebyť toho, že sa tam na okamih objavila jedna malá kovová tabuľka. Žiadalo sa mi to trošku viac rozviesť, prečo sa rodičia zachovali tak ako sa zachovali, alebo to úplne vynechať, keď to nebolo dôležité. Treba ale poznamenať, že predlohou filmu bola dosť rozsiahla novela (okolo 800 strán), takže na filmové plátno sa mohol dostať len malý útržok z nej a je to dosť evidentné. Tých zbytočných, respektíve nedotiahnutých scén tam bolo viac ako dosť a nebyť dorozprávania a vysvetlenia na konci, tak by dej sám o sebe veľmi nedával zmysel. No nemôžem povedať, že by aj po samotnom konci všetko do seba zapadlo, to ani náhodou. Akoby Goldsman celý film odflákol s tým, že záverečným emotívnym monológom všetko zachráni. Z môjho pohľadu sa to čiastočne aj podarilo, keďže tá myšlienka je veľmi silná a pozitívna (aj keď trošku naivná), sťaby vystrihnutá z nejakého motivačného stretnutia a na mňa zafungovala. Žiaľ, všetko to rozprávkové dianie okolo toho, ju akoby vytrháva z nášho reálneho sveta a tým pádom stráca svoju silu, určite sa k nej dalo dospieť aj reálnejšou cestou, bez množstva nadprirodzených úkazov.
Neoddeliteľnou súčasťou romantických drám býva aj cielený útok na city divákov, takže sa mu nevyhneme ani tu, no keďže ja mám pre takéto dojáky slabosť, tak túto scenáristickú vypočítavosť nepočítam medzi negatíva. Viac mi vadili niektoré patetické dialógy, v ktorých bol zainteresovaný Farrell. Colin tu však nemal herecky veľmi čo predviesť, aj keď takmer neschádzal z plátna, to by sa Goldsman musel trochu viac pohrať s psychológiou jeho postavy, núkal sa hlavne rozpor zlodej-kladný hrdina, no stačil jeden pohľad na životnú lásku a behom sekundy sa zo zlodeja stal kladný hrdina, čo je veľká škoda. Aspoň že Russell Crowe mal čo hrať, vzhľadom k typu jeho postavy. V záporných úlohách herec viac vynikne, aj keď na Oscara to tentoraz asi nebude. Keď už spomínam pozitíva, nemôžem vynechať ani kameru a hudbu, ktoré dokážu film držať nad vodou, keď dej viazne, čo je asi 100 zo 118 minút.
Takže celkové dojmy z tohto počinu mám dosť rozporuplné. Síce nepoznám predlohu, no mohol z toho byť podobne silný film ako „The Notebook“, no uviazlo to niekde na pol ceste, takže pre mňa priemer. Cynici si kľudne môžu odrátať minimálne 40%.
60%
Originálny názov: Winter's Tale
Žáner: Fantasy / Dráma / Mystery / Romantický
Minutáž: 118 minút
Krajina: USA
Rok: 2014
Prístupnosť: MP12
Réžia: Akiva Goldsman
Scenár: Akiva Goldsman (podľa knižnej predlohy Marka Helprina)
Kamera: Caleb Deschanel
Hudba: Hans Zimmer, Rupert Gregson-Williams
Hrajú: Colin Farrell, Russell Crowe, Jessica Brown Findlay, Jennifer Connelly, Will Smith, William Hurt, Graham Greene, Eva Marie Saint
