Po opulentnej večery a posedení v bare pri miestnom gine Konyagi sme sa odobrali do izieb. Prekvapením boli pripravené horúce termofory na posteliach. V Afrike! Ale nečudejme sa, okraj krátera leží v nadmorskej výške 2 200 m nad morom (na porovnanie Gerlachovský štít má 2 655 m n.m.), takže ani prítomnosti radiátorov na izbe sme sa vlastne nedivili.((izba))
Skoro ráno sme sa stretli s Mwithom a pomalou jazdou sme zišli 600 metrov nižšie do krátera. Bolo chladno, hmlisto a nepríjemne sychravo ako u nás v jeseni. Miestni sa do tohto počasia vyzbrojili čiapkami, šálmi, rukavicami, ba dokonca aj páperovými vetrovkami. Neviem, čo by si obliekli u nás v zime, ale iný kraj, iný mrav. So stúpajúcinm slnkom a klesajúcou nadmorskou výškou sa počasie zmenilo a v kráteri bolo čoskoro teplo, neskôr až horúco ako v pravej rovníkovej Afrike.
Večer pred safari som si požičala od Mareka malý anglicko-swahilský slovník a vypísala som si swahilské názvy zvierat. Ráno pri zostupe do krátera sme mali malé jazykové okienko. Kurz svahilčiny sa začal:"Opakujte po mne", hovorím. Marek prekladal do angličtiny (pre zachovanie jazyka študijnej literatúry):"Repeat after her." Vyberám si prvé zviera v zozname:"Punda milia." Všetci opakujú:"Punda milia." Mwitah sa otvorene rehoce, my pokračujeme úplne seriózne v lekcii ďalšími zvieratami. Ďalšie výrazy nájdete na webe, nebudem vás tu zdržiavať lekciami swahilčiny :-)
Kráter Ngorongoro je úžasnou prirodzenou ZOO, odkiaľ zvieratá nemigrujú. Žijú tu všetky druhy zvierat okrem žiráf a krokodílov, tie tu nenájdete. V čase našej návštevy v kráteri žilo päť svoriek levov, niekoľko kusov veľmi vzácneho nosorožca čierneho (správny názov nosorožec ostrorohý), množstvo slonov, antilop, zebier a iných zvierat. Vlastne žije tu celá Veľká päťka. K dispozícii majú cca 270 km2 a niekoľko ekotopov - alkalické jazero v centre krátera, ktoré je rajom pre vodné vtáctvo, trávnaté savany, sladkovodné jazierko, ktoré je domovom pre hrochy a tropický les na okrajoch kaldery, kde sa často pasú slony.
Hneď ráno sa nám podarilo spozorovať samicu nosorožca čierneho s mláďaťom. V celom kráteri ich žije šesť, mali sme obrovské šťastie. Po kráteri sme sa premávali celé dopoludnie a videli sme množstvo zvierat, fotili sme skoro každé steblo trávy.((nosorozce))
Zrazu zachrčala Mwithova vysielačka, Mwitah rýchlo niečo swahilsky odvetil a povedal nám:"Držte sa." V kráteri je najvyššia povolená rýchlosť 40 km/h, čo je vzhľadom na povahu miesta a stavu ciest akurát dosť. Mwitah dupol na plyn a vojenský jeep 4X4 sa po kráteri rútil osemdesiatkou. Poviem pradu, mali sme smrť v očiach a vytrasenú dušu z tela, ale Mwitah vedel čo robí. Pred skupinou áut Mwitah spomalil a našiel nám dobrú pozíciu na fotenie. A tu hľa - dve levice s troma mláďatami pri už načatej zebre! ((zebra)) No krásny výjav z rodinného života levov. Strávili sme ich pozorovaním asi hodinu a nafotili skvelé zábery. Najzábavnejšie na malých levíčatách je, že sú fakticky ako deti. Mama levica zavolala troch nezbedníkov bližšie k nej, ale jednému z nich sa nechcelo. Začal odvrávať, akože revať a tváriť sa, že nepočuje. Normálne sa mama levica musela zdvihnúť a osobne mu ísť dohovoriť.
((levica)) Malý si dal povedať a išiel sa hrať so svojimi súrodencami s kolesom pristaveného jeepu. Ale idylka len na oko, zrazu sa z trávy opodiaľ vynorila hlava hyeny a v korunách okolitých stromov sa usadili supy. Čakali na správny okamih, kedy sa zmocniť šťavnatej koristi zadarmo.
((levicata2)) ((levicata3))
Rozlúčili sme sa levou rodinkou a vracali sme sa späť do lodge na obed. Po ceste sme stretli ešte rodinku slonov s malým sloníčaťom. Zrazu sa milé sloníča začalo vrtieť, naháňať si chvost, pritom mätalo chobotom zo strany na stranu a kývalo ušami. Mame slonici stačil pohľad, aby sa ukľudnilo a prestalo sa predvádzať. Deti. :-) ((slony)) Popoludňajší čas sme strávili na prechádzke s miestnym sprievodcom po okolí lodge. Masajovia si vedia z divočiny vziať to čo potrebujú. Jednu rastlinu používajú na farbenie látok v okrových až červených odtieňoch, ďalšia slúži na utieranie zadku, iná ich udrží bdelých dlhý čas bez potreby spánku. Pohybujú sa potichu a veria, že červená látka ich odevov odplaší levy, keď pasú svoje kravy.
Je zaujímavé, že Masajovia môžu hnať svoj dobytok cez kráter, ale pásť kravy tam nesmú. Na to slúži okolitá savana okolo krátera. Dokonalá symbióza spolužia ľudí a divých zvierat. No Masajovia sú zaujímaví a zaslúžia si osobitnú kapitolu, takže o Masajoch viac vo štvrtej časti Zážitkov z Tanzánie.
