Možno z absencie týchto, takých úplne samozrejmých aktivít, sa venujem iným veciam. Ako napríklad písaniu do blogu. Po napísaní prvých článkov som celá vytešená dala vedieť mojim kamoškám, že „aha, jaká som ja žena“. A reakcia: „Moja, tebe treba chlapa, keď už píšeš do novín!“ Iná spoločnosť a iný čas. Pri pivku prišla reč na to, čo s načatým životom. „Reku, bolo by fajn sa trochu vzdelať, skúšam to s doktoranským štúdiom u nás na univerzite, a možno aj nejaká tá štátnica z angliny by nebola zlá.“ A reakcia? „Ty sa asi nudíš, o chlapa by si sa mala starať!“Moja babka hovorí: „Hneška nichto nechce cerpec!“ V mojom prípade má stopercentnú pravdu. Nie som ochotná zotrvať vo vzťahu s hocikým a za hocijakú cenu. Som totiž rovnaký človek ako každý iný muž či žena, a s vareškou v ruke som sa tiež nenarodila. Nájsť rovnocenného partnera nie je jednoduché, ale rozhodne nie nemožné. Kým sa mi to podarí, budem písať do blogu, vzdelávať sa, cestovať a robiť kopec iných, v podstate nedôležitých vecí. Pokiaľ mi to ten môj nezatrhe :-).
18. máj 2005 o 23:29
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 477x
Chlapa na teba....
Zatiaľ mi to ešte nedochádza. Moje kamošky a kolegyne sa zaľubujú, vydávajú, rodia deti, a ja nič. Tvárim sa, že sa ma to netýka. Ale nie naschvál, proste sa necítim. Po nepríjemnom rozchode sa mi ani do žiadeho vzťahu nechce, nehľadám ho silou-mocou.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(12)