Ako som mamu pochopil

Kamarát oslavoval narodky. Ako vždy, treba to poriadne osláviť. S mamou som sa dohodol, že doma budem okolo pol jedenástej. Poznáte to, keď si niečoho ulejete, začnete kecať a ani nezbadáte a už ste to prešvihli. Keď ešte začnú kamaráti radiť: „A kašli na čas, treba si užiť...“Prišiel som domov, mysliac si, že každý bude spať. Na moje prekvapenie ma pri dverách "privítala" mama. Zmohla sa len na slová: „Bála som sa o teba.“ Povedala mi, že nikdy nezaspí skôr, ako nebudú všetky deti doma. Zdalo sa mi to smiešne. Čo sa má do mňa starať, som veľký a viem si dať na seba pozor...Síce som bol veľmi unavený, nedalo mi to a musel som nad jej slovami rozmýšľať. Prestalo mi byť do smiechu, keď som sa vžil do úlohy matky. Aj ja by som sa o moje deti bál. Kde sú, nestalo sa im niečo, vrátia sa vôbec? Ani mne by takéto otázky nedovolili zaspať...Tiež som si uvedomil, že je to dôkaz toho, že ma mama má rada. Nebolo by mi predsa príjemné, keby sa o mňa nezaujímala a bol by som jej ľahostajný. Som pyšný na svoju mamu...