Bývam uprostred komunistického sídliska. Sem tam sa objaví kúsok trávy, kde si chlapci môžu zahrať futbal, hojdačka na ktorej sa húpu dievčatá a malé pieskovisko, kde si môj brat akurát stavia bábovku z piesku. Lenže čo sa stalo?Aj tento malý kúsok detského šťastia nám akýsi pracháč vzal! Bolo to v pondelok, prišli ťažké mechanizmy a už sa buduje jama stále väčšia a väčšia. Kde sa teraz budem hýbať? Aspoň, že zostalo miesto na chodník. Namiesto pohľadu na šťastné deti sa budem pozerať do okien súložiacich manželov:) (čo nie je zasa až také zlé:)))Všade okná, panely, tehly...Zrazu ma zamrazila otázka ako a kde budú vyrastať moje deti? Budú zavreté v panelovej klietke a smutne sa budú pozerať na ujov v bagri? Prečo im nedoprajeme aspoň trošku z toho čo sme mali my?
