Či je ráno slnečné alebo upršané, je nám to úplne jedno, keď sa zobúdzame s myšlienkou na svoju lásku. Na tele ešte cítim jej parfém a upršaný a chladný deň je prežiarený jej nezabudnuteľným objatím, ktoré mi s láskou darovala...V robote pri počúvaní romantickej pesničky vypnem vŕtačku, zastavím sa a premýšľam nad krásnymi spoločnými chvíľami. Ako sme spolu pozerali západ slnka, hovorili si pekné slová, objímali sa...I keď sa mi veľmi nechce, predsa beriem do rúk dláto a kladivo a povzbudený spomienkami, pokračujem vo svojej robote. Čas ide tak pomaly, no zároveň tak rýchlo, keď si spomeniem že zajtra budem opäť s ňou!Večer, keď všetko stíchne a zhasne, rozhorí sa moje srdce pri pohľade na spln mesiaca vediac, že sa naň pozerá i ona. Pustím si moju obľúbenú hudbu, počúvam, premýšľam... Naposledy sa prezvoníme a ja zaspávam, akoby som ležal v jej náručí...Je krásne byť zamilovaný, prijímať lásku... No ešte krajšie je lásku rozdávať i tomu druhému. Nechcieť ju iba pre seba. Chcieť aby bola obetavá, aby napĺňala oboch tým pravým šťastím...
21. aug 2005 o 16:52
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 116x
Keď sa láska podarí...
...to je úplne iné ráno! Áno, takto sa to spieva v istej pesničke. Je to úžasná myšlienka, s ktorou sa momentálne úplne stotožňujem.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)