Hamlet alebo sú aj horší

Naše pani profesorky sa rozhodli ,že nás trochu vyvenčia. Síce nám náš pokus ísť do divadla vyšiel až na tretí pokus ,ale netreba to vzdávať. Aj napriek nepriaznivému faktoru ,že sa táto akcia konala po vyučku ľudí bolo celkom dosť. Myslím si ,že nikomu z času na čas nezaškodí trochu kultúry. Nie žeby televízne noviny neboli kultúrne ,ale Hamlet je Hamlet. Oprášili sme teda elegantné oblečenie, chalani obleky a tenisky museli zostať doma. V ľudovej reči sme sa nahodili ako pani asistentky a páni inžinieri. Aj sme sa zasmiali ,aj posťažovali . Baby hlavne na topánky s minimálnym komfortom ,ale musíme reprezentovať. Aj keď osobne si myslím ,že keby sme prišli na Audi R8 alebo podobnom aute bolo by to reprezentatívnejšie. Ale aj taký traktor môže reprezentovať. Čiže autobus splnil svoj účel a dopravil nás z bodu A do bodu B. Nová budova Národného divadla ma akosi neočarila. Obrovská biela budova s oknami ako každý tretí úrad. Dokonca som mala pocit ,že architekt tejto budovy jednoducho vyplnil všetky prázdne miesta oknami. No nechcela by som to umývať. Kto im sponzoruje okenu??? Tak sme sa usadili k fontáne nejakého neurčitého tvaru. Mali ste na výber z možností : dinosaurus ,keltská prilba ,totem a možno len robotníci maskovali káble ,ktoré nemali kam pichnúť. Chceli sme sa pokochať. No výhľad a bezprostredné okolie divadla tvorili novostavby a žeriavy. Naozaj sa máte čím kochať. Ako v Bratislave. Ale moja susedka tu do mňa drgá , že jej sa viac páčilo toto nové. Tak to je na vás. Váš názor mi pošlite poštou. Prechádzali sme sa ,keď nám zrazu mužský hlas oznámil ,že o chvíľku začíname. Pripomenulo mi to školský rozhlas. Pobrali sme sa na svoje miesta. Bobríka poslušnosti sme zvládli ľavou zadnou ,ale... Do tohto momentu som si myslela ,že nie je fyzicky možná a psychicky prípustná existencia horšej triedy ako sme my. Za nás sa usadila jedna mladá dievčina ,ktorá si evidentne myslela ,že je v kravíne medzi svojimi. Nohy si vyložila skoro na moju hlavu. Chcela som sa otočiť no naskytol sa mi nepríjemný pohľad. Mala totiž na sebe minisukňu tzv. opasok a nohy rozčapené. Potom si asi uvedomila ,že dekorácia jej nôh nie je vhodná a pekne si ich dala dole. Predstavenie začalo. No ona musela vybavovať po telefóne svoje srdcové záležitosti. Na javisko prišli herci . A zrazu sa začala nekoneční diskusia jej a jej kamarátiek o tom ,že ten herec hrá v tom seriáli a ten hrá toho a toho. No ako klinec programu po každom vstupe namiesto tlieskania kričali . Oni sa chuderky asi naozaj pomýlili. Tieto fakty nemení ani to ,že priamo vedľa nich sedeli ich profesorky. Napriek rušivým elementom sme si predstavenie užili a myslím si ,že poviem za všetkých ,keď poviem , že predstavenie bolo skvelé a my by sme si ho radi pozreli ešte raz.. Ja konkrétne som sa zamyslela dosť. A okrem iného sme zistili ,že keď je niečo zlé , vždy to môže byť aj horšie. Neobhajujem nás ,ale našim susedkám by som asi zakázala prístup do takýchto inštitúcii. Ak sa stane niečo podobné aj vám , nikdy si nenechajte skaziť umelecký dojem hlúposťou iných. Niekto možno na to nemá bunky...