
Bol raz jeden hromozvod. Ale bol nešťastný. Ľudia nikdy nedocenili jeho prácu. Vždy, keď bol užitočný, tak sa schovali dovnútra. A to ho bolelo.
Jediný, kto prišiel na návštevu bol blesk. Na prvý pohľad medzi nimi preskočila iskra. A tak hromozvod zistil, že on ten blesk má naozaj veľmi rád. On ho pochopil. Niečo ich spájalo...
Jedného dňa sa náš psychicky zničený hromozvod rozhodol urobiť prelom vo svojom živote. Rozhodol sa, že blesku dá jednoznačne najavo svoje pocity. Nemal čo stratiť.
Keď blesk udrel do hromozvodu, ten vytiahol svoje uzemnené ramená a z celej sily ho objal....
Lenže ľudia v budove zomreli. Všetci do jedného....
Láska nepozná obete.....
Venované všetkým so strachom a môjmu doučovateľovi.