Stará tráva sedela pri ceste už roky. Pozerala sa ako premávajú autá a pomaly sa dusila...
Jedného dňa boli cesty celkom prázdne a tráva dovidela až na kopce ďaleko od cesty. Boli na nich zelené stráne a pasúce sa kozičky. Mláďatká sa tak tešili a radostne si hopkali, až to trávičku zapichalo pri srdci. Už dávno nevidela takú radosť. Zvlášť nie pri ceste.
Začala sa aj ona tešiť. Zo všedných vecí. A hopkala a skákala ako tie kozičky, lebo pohľad na ne jej spôsoboval ohromnú radosť. Hopkala až tak, že prehopkala celú cestu a tá zarástla trávou.
Ale jej radosť neutíchala... Hopkala až odhopkala celý svet a všetky cesty. Ľudia prestali používať autá, zachránili tak životne prostredie a celú planétu. Vraky áut sa stali útočiskom menejmajetných ľudí a dali im novú šancu a akú-takú strechu nad hlavou.
Jednoduchá radosť z drobností zachráni celý svet...
