Touto otázkou ma nečakane zaskočil Miško.„No počkaj v stolíku ju nemám. Nenechali sme ju v lavici?“
Ani som netušila, čo to so mňou urobí. Pozriem sa z okna a vidím partiu deciek, možno o rok mladších ako ja. Čučo koluje a babenky sa začínajú vešať na „pouličných gangstrov“. Je jedno či sú emo, hiphoperi alebo diskofily. Účel to splnilo. A že aký je účel? Rozoberať večer na internete pred všetkými kto, s kým kedy a ako. Síce nevedia ako sa dostali domov, ale iné detaily už ovládajú. Ale tu nejde len o predstavu ideálnych prázdnin. Ide tu o celkový pohľad, že s inteligenciou to ide dole vodou.
Ľudia nechcú zhodnotiť svoje chyby.Ľahšie je súdiť iných.
Ľudia nechcú hovoriť o pozitívach. Radšej len nadávajú.
Ľudia málokedy pomáhajú. No oni sami bez pomoci nič neurobia.
Chvália sa často fiktívnymi úspechmi. No odceniť snahu druhých nedokážu.
To je len malá ukážka toho, k čomu sa dá prísť. A tento článok chcem venovať môjmu „bráchovi“, teda kamarátovi a spolužiakovi Miškovi. Toho opustila puberta a vidí vážne veci vážne. Gratulujem. Je to len zvláštne uvedomiť si, že sme dospeli. A preto často sedíme medzi svojimi „nižšími“ kolegami a nedostáva sa nám pochopenia.
A ako povedala naša úžasná profesorka matematiky: "Inteligencia nie je len o rozume, ale aj o inteligencií"
Kniec citátu. :)
Inak keď nájdete inteligenciu pošlite mi ju na pokec.:)
