Spolužiačka musela ísť do nemocnice. Vraj ju veľmi bolela hlava a oči. Nenechali sme ju v tom samú a tak sme sa so spolužiakom vybrali za ňou.
„Tu to bude!“ Víťazoslávne vyhlásil, keď sme prišli na tretie poschodie nemocničnej budovy s nákresmi Snehulienky a motýlikov.
Zazvonili sme. Sestrička nám hneď otvorila dvere. Bolo nám to dosť divné, lebo najprv sa zvykne pýtať za kým ideme a zavolá nám ho do miestnosti pre návštevy. Bohužiaľ, viem ako to tam chodí.
„No poďte....Zachvíľku prinesú malú z príjmu...,“ a sestrička nás voviedla do miestnosti plnej bábätok. Niektoré pokojne driemkali, iné hlasito dávali najavo, že sú tu. Ja som sa pozrela na Joža s údivom v očiach. On na mňa tiež. Čumeli sme tam na seba ako „sopláci“ v izbe plnej detí.
„ Prepáčte. My sme prišli za Majkou L...... Našou spolužiačkou.“
„Ahá. Ja že to ste vy z toho príjmu. No, to musíte ísť o poschodie nižšie. Tu je kojenecké. Mňa to vôbec nenapadlo. Viete máme tu dosť takých mladých rodičov.... Tak aspoň máte odstrašujúci príklad.“
Ja som mu hovorila, že je to nižšie, ale on mi neveril.Nakoniec sme sa dostali kam sme chceli.
Ja si samú seba nedokážem predstaviť ako matku. Ako môžu byť ľudia takí nezodpovední???
Dieťa je niečo úžasné. Nový život. Nie je to len hračka. Dieťa by malo prísť na svet z lásky. A vtedy, keď sú na to partneri pripravení. Až vtedy, keď mu môžem dať všetko. Strechu nad hlavou, pocit istoty a bezpečia, lásku a všetku svoju pozornosť.
Neviem si predstaviť, že by som sa učila chodiť a moja mama by nosila zelenú stužku.
Slečny sa hrajú na dámy až kým nie sú na tehotenskom teste dve čiarky. A potom to tak dopadne. Deti v domovoch, hniezdach záchrany a prinajhoršom aj v smetiaku.Keď sú také dospelé, mali by vedieť niesť zodpovednosť za svoje činy.
Každé dieťa si zaslúži mať krásne detstvo. Zaslúži si, aby sa jeho mamička a otecko radovali z jeho prvých krokov. Bdeli pri ňom keď mu rastú zúbky a celý ten čas v ňom videli svoj poklad.Vedieť ho potrestať, ale aj pochváliť. A byť vždy pri ňom, aby mu pomohli vstať, keď padá...
Keď dnes stretnem svoje rovesníčky s kočíkom pýtam sa, čo tomu dieťaťu môže dať, keď je sama ešte decko. Stojí za ňou jej mamina, ktorá je dieťaťu viac matkou ako jeho biologická matka....
Mala som úžasné detstvo, preto si nedokážem predstaviť, aké to tie deti majú ťažké. Ešte len sú také maličké a už musia pykať za hriechy iných.....
Doprajme deťom to najvzácnejšie....Lásku. Jeden ich úsmev nám to stonásobne vráti....
