Je niečo koncom októbra. Zapnem telku a v nej vianočná reklama. Len si poťukám po čele a poviem si, že niekto sa pomýlil a spustil reklamu skôr. Aha, len že to nie ja, to všetci ostatní si ťukajú na čelo ako to, že ja ešte nemám darčeky a predvianočnú náladu.
Vojdem do supermarketu a skoro som onemela. Nie vlastne ja som naozaj stratila reč. Všade vianočné stromčeky, hviezdičky a santa klausovia. Nenašli by ste jediný meter štvorcový bez výzdoby. Všetko správne gýčové a obrovské.
A toto ma zabíja. Z Vianoc sa stal komerčný sviatok. Všetci chcú na tom, čo najviac zarobiť a namiesto tej lásky a svornosti sa ľuďom v očiach odrážajú peniaze. Toto je príliš drahé, ale on mi kúpi rovnako drahé a podobne. Všetci sa ponáhľajú už od októbra a robia paniku. A predavači si mädlia ruky. V mojich očiach sa ľudia v tomto období menia na hyeny.
Ja sa teraz teším na Vianoce, lebo konečne uvidím po dlhom čase spolužiačku, ktorá príde z Írska. A neuveriteľne sa teším. Je to pre mňa hodnotnejší darček ako auto. S rodinou si vôbec nevychádzam a preto nemôžem hovoriť o nejakom rodinnom krbe. Rodina sú pre mňa priatelia a pokiaľ sú to ozaj dobrí ľudia, každí deň s nimi sú Vianoce.
Najradšej by som išla na nejakú chatu ďaleko do hôr a tam si užila ozajstné Vianoce s priateľmi. A čo sa týka charít a darovania vecí, či programov pre deti, prečo sa to nerobí častejšie ale iba na Vianoce? Lebo ľudia si chcú zrejme len hrdinsky „pohladkať“ ego.
Vianoce majú svojho ducha. U niekoho v korunách a u niekoho už v eurách......
Už to nie je to, čo to bývalo...
