Stanfordská univerzita
Stanfordská univerzita nachádzajúca sa v srdci Sillion Valley patrí medzi 6 najprestížnejších univerzít sveta, spolu s univerzitami Berkeley, Cambridge, Harvard, MIT a Oxford. Podľa troch najznámejších rebríčkov svetových univerzít ARWU, QS a Times sa v posledných piatich rokoch stabilne umiestňuje na druhom, resp. treťom mieste. (Podľa ARWU sa medzi rokmi 2003 až 2018 umiestnila 13-krát na druhom mieste a 3-krát na treťom mieste, v QS jej od roku 2016 do roku 2020 patrí druhé a v Times tretie miesto.)
Výsledky amerických rebríčkov sa rôznia, ale v mnohých z nich Stanford vyhráva. Z hľadiska rebríčka populárnosti The Princeton Review z rokov 2013 až 2019 je Stanford najvysnívanejšia univerzita tak pre amerických študentov ako aj ich rodičov.
Stanfordskú univerzitu založil v roku 1885 priemyselný magnát a politik Leland Stanford spolu so svojou manželkou Jane Stanfordovou na počesť ich jediného syna, ktorý v 15 rokoch zomrel na brušný týfus. (Pre zaujímavosť: Jane Stanfordová bola neskôr otrávená strychnínom, čo sa dodnes považuje za jednu z najmysterióznejších vrážd USA).
Medzi najvýznamnejšie univerzity v USA sa Stanford zaradil po druhej svetovej vojne vďaka progresívnemu dekanovi fakulty Elektrického inžinierstva Frederickovi Termanovi. Ten v roku 1951 vytvoril v priestoroch univerzity vedecký park pre high-tech firmy a pritiahol značky ako Hewllet-Packard, Eastman Kodak, General Electric či Lockheed Corporation. Tento vedecký park zasial semienko neskoršieho Silicon Valley.
Dnes sa Stanfordská univerzita hrdí tým, že na nej pôsobilo 83 nositeľov Nobelovej ceny a 27 nositeľov Turingovej ceny, ktorá sa považuje za akúsi Nobelovu cenu v oblasti informatiky. V počte nositeľov Nobelovej ceny je Stanford až na 7. mieste (suverénne vedie Harvard so 160 laureátmi), ale v počte nositeľov Turingovej ceny mu patrí prvá priečka (tesne pred MIT). Z úspechov na poli informatiky treba spomenúť napríklad návrh základu internetu (protokolu TCP/IP) Vintom Cerfom a Bobom Kahnom v roku 1973, kľúčová úloha v Projekte návrh VLSI chipov či výkumný projekt SDLP Larryho Paga a Sergeya Brinna, z ktorého sa zrodil Google.
V súčasnosti má Stanfordská univerzita 7 fakúlt: Humanitných vied, Inžinierstva, Zeme, energie a environmentálnych vied, Práva, Medicíny, Pedagogiky a Obchodu. Navštevuje ju približne 7 000 študentov prvého stupňa vysokoškolského štúdia a 10 000 študentov druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Ročné školné bakalárskeho stupňa štúdia v roku 2019 bolo 55 000 amerických dolárov (!), avšak až 80% študentov dostáva rôzne formy štipendií. (V roku 2015 napríklad univerzita odpúšťala školné väčšine študentov, ktorých rodina mala príjmy nižšie ako 125 000 amerických dolárov.) Dnes už univerzita ponúka aj on-line vzdelávanie vrátane niekoľkých bezplatných kurzov. Stanford má veľmi vysoké číslo úspešnosti absolvovania štúdia: pre bakalársky stupeň: je to viac než 98%. (Nebudem porovnávať.)
Hneď, ako vstúpite do areálu univerzity, ovanie vás príjemný pocit študentstva (hoci počas leta počtom prevládajú skôr turisti). Areál je naozaj obrovský, zaberá plochu až 33 km štvorcových. Je však utopený v zeleni, kde tu aj s nejakými palmami, prekrižovaný množstvom ciest a cestičiek, na ktorých sa preháňajú študenti na bicykloch alebo len tak s ruksakom smerujú z jednej budovy do druhej.
Centrálnu časť univerzity (tzv. Main Quad) tvoria majestátne historické budovy, pochádzajú z roku 1906. Sídli v nich rektor so svojim ensémblom a tiež administratíva Fakulty humanitných vied. Uprostred námestia prekvapujúcu stojí kostol. Dala ho postaviť Jane Stanfordová na pamiatku svojho manžela. Stanfordovci bol veriaci, ale nehlásili sa k žiadnej cirkvi a Jane Stanfordová trvala na tom, aby bol kostol otvorený pre každého. Dodnes sa v ňom slávia bohoslužby rôznych náboženstiev.
Smerom od centrálnej časti budovy postupne nadobúdajú modernejší tvar, ale tak aby nenarúšali základný urbanistický charakter. Zväčša sú kamenné, hoci niektoré z nich boli postavené iba nedávno. Patrí medzi ne i budova informatiky z roku 1996. Má názov Gates Computer Science Bulding po zakladateľovi firmy Microsoft, Billovi Gatesovi, ktorý na jej výstavbu venoval 6,5 milióna amerických dolárov. Jeho meno sa nachádza priamo nad vchodom do budovy. A človek si naivne myslel, že za živa vytesávajú do kameňa len diktátorov v rozvojovom svete.
Medzi ďalšie paradoxy budovy Billa Gatesa patrí, že krátko po jej otvorení v nej pracovali dvaja mladí PhD. študenti Larry Page a Sergey Brin na svojom výskumnom projekte SDL. Z ich výskumného projektu sa zrodila firma Google, ktorá na poli Internetu prevalcovala Gatesov Microsoft.
Múzeum počítačovej histórie
V Silicon Valley (kde inde?) sa nachádza aj Múzeum počítačovej histórie (Computer history museum). Pôvodne vzniklo ešte v roku 1979 v pobočke firmy DEC v mestečku Marlborough v štáte Massachusets, odkiaľ sa v roku 1984 presťahovalo do centra Bostonu, až v roku 1996 skončilo v epicentre počítačového diania, Silicon Valley. Múzeum vlastní najväčšie množstvo počítačových artefaktov na svete: okolo 90 000 objektov, fotografií a filmov a niekoľko sto gigabajtov softvéru, vrátane zdrojového kódu prvých verzií operačného systému 86-DOS a MS-DOS, Wordu, zdrojových kódov firmy Xerox, ktoré ukázali Jobsovi budúcnosť počítačov, či programu Photoshop.
Asi málokto však príde do múzea čítať zdrojové kódy a tak hlavnou atrakciou je výstava fyzických artefaktov s názvom : „Revolúcia: prvých 2000 rokov počítania“. Výstava má 19 galérií s 1 100 objektmi. Začínajú historickými abakusmi, cez stroje na dierne štítky, ktoré v roku 1890 umožnili prvý raz rekordne rýchle sčítanie obyvateľov USA, k prvým počítačom, sálovým počítačom a superpočítačom a pokračujú k osobným počítačom, mobilným zariadeniam a témam ako interakcia človek-počítač, počítačová grafika, hudba a umenie či umelá inteligencia a web. Medzi vystavovanými exponátmi nájdete také skvosty ako prvý superpočítač Cray 1, jeden z prvých serverov Google, prvé osobné počítače firmy Apple či prvé mobilné telefóny. Prehľad jednotlivých galérií s ich najvýznamnejšími artefaktmi nájdete tu.
Okrem historických skvostov, ktoré dláždili cestu počítačovej revolúcie, nájdete v múzeu i zbierku bizarností, ako napríklad táto trojrozmerná klávesnica s písmenami po stranách a zrkadlami pre zlepšenie viditeľnosti.
Okrem trvalej výstavy poskytuje múzeum priestor aj rôznym dočasným výstavám, ako napríklad História autonómnych vozidiel, História počítačového šachu či Vytváraj softvér: zmeň svet. Hoci som softvérista, najviac ma zaujala História autonómnych vozidiel s vystaveným autíčkom Waymo z roku 2014 od firmy Google. Úžasný pocit nastúpiť si do autíčka, ktorá nemá ani len volant a odovzdať sa do rúk budúcnosti.
Laboratórium budúcnosti?
Silicon Valley mnohí považujú za laboratórium budúcnosti. Sídlia tu internetoví giganti ako Google alebo Apple či najznámejší výrobca elektromobilov, Tesla. Start-upov je ako húb po daždi. Na druhej strane nad ulicami Silicon Valley stále ešte nelietajú aeromobily, po cestách netiahnu kolóny Tesiel a ľudia nezápasia o priestor na chodníkoch s robotmi donášajúcimi pizzu. Áno, tých Tesiel je o čosi viac než v Európe, ale stále tu výrazne prevládajú spaľovacie motory.
Na uliciach, na ktorých kraľujú nové nablýskané SUV, predovšetkým cítite, že Kalfornia s HDP 3 bilióny amerických dolárov je nie len najbohatší štát USA, ale tiež najbohatší región sveta. Má tiež najvyšší podiel HDP na obyvateľa vo svete (107 tisíc dolárov za rok 2018). Ak by Kalifornia bola samostatným štátom, bola by piatou najväčšou ekonomikou sveta: po USA, Číne, Japonsku a Nemecku a väčšia než Veľká Británia, Francúzsko či India.
Silicon Valey však nie je primárne o bohatstve. Steve Jobs, Larry Page, Sergey Brin či Mark Zuckerberg netúžili sa iba zaradiť do zoznamu anonymných milionárov. Každý z nich prišiel s inovatívnou myšlienkou, ktorá prekonala vtedajšie status quo a viedol ich entuziazmus, ktorým nadchol aj svoje okolie. Prejavil líderské schopnosti a vložil do projektu gigantické úsilie, kým jeho firma vystúpala na vrchol. Každý svojim spôsobom zmenil svet. A veľkou mierou k tomu prispela kreatívna atmosféra Silicon Valley.
