Ostrov Mljet
Pôvodne sme toto leto plánovali navštíviť Národný park Komodo v Indonézii. Pozrieť si najväčších žijúcich drakov (varan komodský) a trochu si poplávať s tropickými rybičkami. Koronavírus nás však odbremenil od namáhavého plánovania. (Len na peniaze za zaplatené letenky sme museli počkať 3 mesiace.)
A tak sme opäť stavili na istotu: „covidovo zelené“ Chorvátsko a náš obľúbený ostrov Mljet. Boli sme na ňom už trikrát, ale keď sa spojí s jazdením na morskom kajaku, neodolám ani štvrtý raz.
Ostrov Mljet mnohí považujú za najkrajší ostrov južnej Dalmácie. Za toto ocenenie vďačí najmä tomu, že, na rozdiel od väčšiny chorvátskych ostrovov, je nádherne zelený. Až 72% ostrova pokrývajú lesy, ktoré tvorí nádherná borovica halepská a dub cezmínový. Približne 1/3 ostrova bola v roku 1960 vyhlásená za národný park. Motivačné video o ostrove nájdete napríklad tu alebo tu. Sprievodcu napríklad tu.
Ostrov poznali už starovekí Gréci, ktorí mu dali názov Melita, čo v preklade znamená „med“. Z neho sa vyvinulo dnešné Mljet.
Cesta na Mljet má iba dva háčiky:
Treba prejsť približne tisíc kilometrov. S 5-metrovým kajakom na streche a rýchlosťou 100 km/h je to skúška trpezlivosti. (Ešteže sme dcéru už vydali a na zadnom sedadle sa nám ešte nebijú vnúčatá.)
Priama cesta vedie pri mestečku Neum územím Bosny a Hercegoviny. Štandardne by to neprekážalo, len tohto roku Bosna a Hercegovina nie je na zozname „zelených covid“ krajín, čo znamená, že po prejdení tých asi 9 km, pri ktorých ani nevystúpite z auta, by ste po návrate mali ísť do 14-dennej karantény a absolvovať test na koronavírus. Chvíľu s manželkou rozmýšľame, či to nedáme „na premiéra“ (kým vás nechytia, trochu podvádzať môžete), ale rýchlo si povieme, že obyčajní ľudia by mali byť čestní. A tak namiesto jedného trajektu pristúpime aj na druhý, z Ploče, aby sme obišli nebezpečnú Bosnu a Hercegovinu.
Po dvojdňovom cestovaní s dvoma trajektmi konečne zaparkujeme pred apartmánom našich domácich. Zvítame sa ako starí priatelia, povynášame nekonečné množstvo tašiek a potom si už vychutnávame pohľad z terasy na krásnu zátoku v Polače.
Polače je malá osada v centre národného parku Mljet. Má asi 113 obyvateľov (nejaké tri desiatky domov). Jeho krásna zátoka priťahuje množstvo jácht, ktoré sa tu pristavia na jednu-dve noci počas svojej plavby popri chorvátskom pobreží. Som asi prvý, ktorý ju objavil aj ako kajakársky raj: trasa z Polače až k východnému majáčiku má takmer 5 km a je chránená ostrovčekmi (Kobrava, Tajnik, Ovrata a Moračnik) od vyšších morských vĺn. Počas mojich štyroch pobytov som nezažil ani jediný deň, kedy by sa v nej nedalo jazdiť na kajaku.
Na morskom kajaku
Ráno sa už neviem dočkať a krátko po šiestej hodine sedím v kajaku. More je pokojné a slnko ešte nepraží. O chvíľu už kajakom ako ostrým nožom režem malé morské vlnky .
Takéto skoré vstávanie ma čaká celú dovolenku. Hoci otvorene priznávam, že málokedy sa mi podarí vstať pred východom slnka, ako by klamlivo navádzala fotografia nižšie.
Najkrajšie je jazdenie okolo ostrovčekov. Biele skaly pokryté zelenými borovicami a kde-tu kotviaca jachtička.
Na „otvorené“ more sa dá kajakom vyplávať iba občas. Môj morský kajak vďaka zvýšenej prove znesie vpredu pomerne vysoké vlny, v týchto miestach však bývajú väčšinou bočné. Na dlhý a úzky kajak trochu nebezpečné. Ale ak má niekto rád premet bokom ... :-)
Po jeden a pol hodinovom výletiku som spokojný naspäť. Čakajú ma dobré raňajky (ak som bol dobrý, pripraví mi ich manžeka) a kúpanie vo Veľkom jazere. Alebo si trochu pospím a večer sa s manželkou nalodíme na náš dvojmiestny gumený kajak a pôjdeme sa šnorchlovať.
Večery v Polače sú ešte krajšie než rána. Hladina mora sa skľudní a zátoka sa zaplní plachetnicami. Moreplavci si na nich po náročnom dni ležérne vychutnávajú pohárik vína. Ak nie sú dostatočne odolní, ženy ich zlákajú do jednej z miestnych reštaurácií, kde im domáci za veľké peniaze upečú nejakú-tu rybičku.
Pomena
Pomena je najzápadnejšia osada Mljetu. Žije v nej iba polovica počtu obyvateľov Polače (52), ale cez sezónu je živšia, lebo v nej pristávajú turistické lode. Nachádza sa tu jediný hotel na ostrove, ale na Mljete radšej odporúčam ubytovanie v súkromí.
Kajakom z Polače do Pomeny a naspäť je to už slušný výletík, približne 15 km. Počas mojich štyroch pobytov sa mi podaril iba trikrát. Dôvodom ani nie je natoľko vzdialenosť, ale fakt, že vyžaduje úplne kľudné more, čo býva zriedkavé.
Dva razy som si do Pomeny odviezol kajak autom a nalodil sa priamo v tamojšom prístave. Pomena je však na rozdiel od Polače otvorená od mora a bývajú tu väčšie vlny. Prvý raz ma facinovalo vyraziť priamo proti nim a vychutnávať, ako sa mi prova kajaku po zjazde z vlny zaborí do vody. Vlny však boli čoraz väčšie a povedal som si, že by sa už patrilo otočiť. Až vtedy som došiel na jednoduchú pravdu, že loď je ovládateľná, kým ide proti vlnám. Ďalej to už netrvalo dlhšie než 5 minút, kým som sa kúpal v mori. Asi hodinu som potom statočne plával vo vlnách aj s plným kajakom vody, kým ma nezachránila okoloidúca jachta.
Pomena je povestná krásnymi západmi slnka. Navečer sa ľudia zhromaždia pred hotelom Odisej a romanticky hľadia na vášnivé farby oblohy.
Veľké jazero
Perlami Národného parku Mljet sú dve jazerá: Veľké a Malé (pozri obrázok z dronu na začiatku tohto blogu). V skutočnosti nie sú jazerami, ale krasovými dolinami zaliatymi morom. S morom sú prepojené úzkou úžinou Soline. Voda v nich je však teplejšia: Veľké jazero asi o 2 stupne Celzia a Malé jazero o ďalšie dva a kúpanie je v nich tak akoby v mori, ale príjemnejšie.
Vo Veľkom jazere sa nachádza ostrovček sv. Márie s benediktínskym kláštorom pôvodne z 13. storočia, prestavaným do renesančnej podoby v 15. a 16. storočí. V cene vstupenky do Národného parku (125 Kuna na osobu za celý pobyt) je aj jedna cesta miestnou lodičkou na ostrovček.
Na samotné jazerá je zakázaný vstup motorových člnov, takže majú veľmi čistú vodu. Požičiavajú tu lodičky a turistické kajaky, ale môžete si priniesť aj vlastný. Dokonca sú takí priateľskí, že vám dovolia si autom kajak priviezť až k samotnému jazeru, pod podmienkou, že po jeho zložení sa autom vrátite na neďaleké parkovisko (pre návštevníkov parku je zdarma).
Pri jazerách sú dve miniosady s pár domčekmi: Pristanište (časť obce Govedari) a Mali raj.
Veľké aj Malé jazero sú zasadené v prostredí medzi borovicami, čo im dodáva panenský nádych. V niektorých ľuďoch zrejme aj vzbudzujú túžbu po návrate k pozemskému raju. Počas mojej plavby po jazere, si jeden mladý párik myslel, že je dobre ukrytý pred zrakmi ostatných turistov od cesty a zahral sa na Adama a Evu. Len nečakali, že sa im spoza rohu bleskovo zjaví rýchly morský kajak. V rozpakoch sa vrhli do vôd jazera. (Foto nemám.)
Na jazerách nie je žiadna veľká pláž, len zopár miniplážičiek, čo nám náramne vyhovuje. Na našej obľúbenej plážičke sme sa zvykli stretnúť asi tak 5 rodín.
Okolo Veľkého jazera vedie asfaltová cyklistická cesta. Jej veľká časť je pod borovicami, takže sa dá zvládnuť aj v lete. Ale dnes už ľudia zleniveli. V miestnych požičovniach si vyberajú takmer výlučne elektrické bicykle.
Solinským kanálom sa kajakom dá preplávať na „otvorené more“. Privítajú vás krásne skaly a pomerne veľké vlny. Trochu som zariskoval, keď som pustil pádlo a vytiahol mobil, aby som mohol urobiť nasledujúci záber.
Ďalšie pekné miesta
Ďalšie pekné miesta na Mljete nájdete aj mimo národného parku. Priam cukríkovo pôsobia ostrovčeky pri rybárskej dedinke Prožurska luka.
Na východe ostrova sa dokonca nachádzajú aj dve pieskové pláže. Tá známejšia je v zálive Saplunara.
A na rozlúčku s týmto zeleným ostrovom prikladám typickú „náladovku“ s borovicami skláňajúcimi sa nad morom.
Príloha: Kaňon Zrmanja
Keď sme pred dvoma rokmi cestovali na Mljet, zastavili sme sa na pár dní pri Novigradskom mori. Do jeho východnej časti ústi rieka Zrmanja s krásnym kaňonom, ktorý slúžil ako kulisy pre natáčanie klasického westernu 60. rokov Winnetou (pozri zábery kaňonu z filmu tu alebo tu).
Na kaňon je krásny pohľad zhora, ak na ceste č.54 kúsok za osadou Jasenice odbočíte na poľnú cestu. Tí, čo svoje autá veľmi nešetria, môžu ňou dôjsť až na miesto, odkiaľ filmári robili svoje zábery. My, ktorí máme svoje autíčko radi, sme si tú pol hodinku radšej vyšľapali.
Skutočnú krásu kaňonu však vychutnáte až pri jazde kajakom (vstup motorových člnov je zakázaný). Ráno, krátko po východe slnka, majú skaly zlatožltý a červenkastý nádych a vy pádlujete akoby rozprávkovou krajinou.
Fotografiu nižšie som urobil len tak, svojim mobilom a vyznávam na svoju česť a svedomie, že je realistická a nijak som ju farebne neupravoval. Krajšiu jazdu kajakom som v živote nezažil.
