Zákon má viaceré zásadné nedostatky, ktoré nie sú odstrániteľné prepísanímjedného paragrafu. Už samotná filozofia, ktorá ignoruje skúsenosti zo svetaa namiesto výraznej decentralizácie a uvoľnenia rúk školám ponechávakľúčové právomoci centrálnemu orgánu – ministerstvu, svedčío (ne)reformnom apetíte ministra a jeho úradníkov. Tí budú školám naďalejpredpisovať čo majú učiť, koľko to majú učiť a ešte ich aj budú nútiťpoužívať jednotné učebnice, na ktoré si ministerstvo ponecháva monopol. Ak malešte niekto pred spustením legislatívneho procesu ilúzie, že školy budú ponúkaťžiakom originálny obsah, tak ho posledné mesiace z tohto omylu vyviedli.Často spomínaná voľnosť škôl končí pri pomere medzi predmetmi, ktoré nadiktuještát a tými, ktoré si vyberie samotná škola. V prípade prvýchročníkov gymnázií sa počíta s dvomi (!) hodinami týždenne, ktoré si budúmôcť určiť školy. Pritom práve uvoľnenie rúk školám malo umožniť obsahovúzmenu. Návrh zákona a zmeny s ním pripravované, nemenia obsah učiva,len ho redukujú. Slovensko ale nepotrebuje, aby sa deti učili menej, ale aby saučili inak. Ministerstvo bude naďalej určovať štruktúru a obsah predmetov,spôsoby skúšania či používanie učebníc. Školy nezískajú ani žiadnu novú slobodupokiaľ ide o známkovanie, prijímacie pohovory alebo záverečné skúšky. Očakávanie,že učitelia začnú na základe týchto kozmetických úprav učiť inak je prinajmenšomnaivné.
Je zarážajúce, že zákon vôbec nereflektuje na málo spomínaný, avšakvýznamný problém slovenského školstva, ktorým je nerovnosť šancí pri získavanívzdelania. Ide o desiatky tisíc detí odsunutých na druhú koľaj špeciálnehoškolstva a stredných škôl bez maturity. V prieskumoch PISA vychádzaSlovensko ako krajina, v ktorej šanca získať kvalitné vzdelanie súvisí sosocio-ekonomickým postavením rodiny dieťaťa. Neposkytnutím kvalitného vzdelaniatejto skupine sa stráca obrovský ľudský potenciál, keď školský systém vypúšťana ulicu deti, ktoré nemajú skutočné vzdelanie a ani reálnu šancu uplatniťsa na trhu práce. Táto skutočnosť asi ministrovi pri rýchlosti, ktorou sa doreformy pustil, unikla. To čo v iných EÚ krajinách trvá roky, sa naSlovensku podarilo zvládnuť za niekoľko mesiacov. Navonok by to mohlo vyzeraťfrajersky, v skutočnosti to ale znamená, že ministerstvo neotvoriloverejnú ani odbornú diskusiu a vystavilo všetkých časovému tlaku. Samotnýminister pripustil, že školy dostanú 6 až 8 týždňov navyše, aby sa pripravili.To v praxi znamená, že nezačnú učiť podľa nového zákona skôr akov novembri. Namieste je preto otázka, aký má význam spustenienepripravenej reformy od najbližšieho septembra. O tom, že žiaci, učiteliaa ani rodičia nevedia čo ich po prázdninách čaká, ani nehovoriac.
Na ministerskej stoličke už sedeli viacerí neschopní manažéri, ktorí sapokúšali niečo zmeniť, no ani jeden z nich neašpiroval na titulreformátor. Dnešný minister sa po vysokoškolskej reforme rozhodol, že budeďalšia „reforma“. A bude hneď teraz.
Ctibor Košťál
Autor pracuje ako analytik Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)
