Alina

Nešetrila si na auto, či na byt, nekupovala si drahé veci ani nábytok. Žila v ošumelom jednoizbovom byte. Od nevidím do nevidím drhla toalety u viacerých zamestnávateľov a vyvárala pre cateringovú spoločnosť. Zo surovín, z ktorých tam pripravovala jedlo si vždy trochu odložila, aby nemíňala v samoobsluhe. Tajne sa sprchovala v bytoch, ktoré upratovala. Bez ostychu sa obliekala do obnosených šiat, čo jej posunuli jej zákazníčky. U kaderníčky neplatila, dohodla sa s ňou, že jej za ostrihanie a zafarbenie vlasov, ožehlí alebo postráži deti. Nemala káblovku, internet a používala najlacnejší mobil, takmer výhradne na to, aby príjmala objednávky a dohovárala si prácu. Po pár rokoch si našetrila toľko, koľko jej povedali na klinike plastickej chirurgie. Alina mala trochu priveľký nos a jej snom bolo dostať ho do správnych proporcií. Konečne prišiel vytúžený deň. Objednali ju na konzultáciu s plastickým chirurgom. Alina celú noc predtým nespala. Od chirurga ale neputovala pod nôž, ale na kožné. Nepáčilo sa mu jej materské znamienko a povedal jej, že to by mala byť jej priorita. Na nos má v tejto chvíli zabudnúť. Ten chirurg sa nemýlil. Rozrastajúce sa znamienko bolo prejavom rakoviny kože. Našťastie v prvom štádiu. Vybrali ho, potom ešte Alina podstúpila biologickú liečbu. O polroka prišla recidíva, ale to už bola rakovina oveľa agresívnejšia, zasahujúca aj uzliny. Alina napriek tomu neprestala snívať o malom nose. Už bola bez peňazí, lebo pre chorobu prišla o prácu a musela si doplácať na lieky. Dostala sa aj z druhého útoku choroby. Alina chodí k nám do skupiny a hoci je na dne fyzicky aj psychicky vyplakáva pre nos. Je schudnutá v tvári a tak jej vraj trčí ešte viac. Nevzdáva sa. Raz na tú plastiku pôjde. Zase si zarobím, hovorí, keď ľuďom nanucuje svoje číslo a ponúka sa na upratovanie.