Baletka

Dokaličené telo očakávala. Veď ho vykrúcala od troch rokov, od desiatich ako mimoriadny talent trénovala s oveľa staršími dievčatami. Baletmajsterka jej neodpustila nič. Čo ju ale prekvapilo bolo to, že ju k barlám dostala rakovina. Pobolievali ju nohy, ale to tak býva. Cítila, že jej praskajú kĺby, ale komu z jej kolegov nie. Vedela zatnúť zuby. Tak ju to učili od detstva. Bez bolesti niet umenia. Dokonalé prevedenie si vyžaduje od tela veci na hranici nemožného. Inna trpela. Krívala na jednu nohu. Sama si zaobstarala barlu. Veď všetci z jej okolia mali doničené nohy, aj chrbtice. Chudla, ale neprekážalo jej to, na svoju štíhlosť bola vždy pyšná. Mala ženské problémy, ale tie prikladala tomu ako počas aktívnej kariéry experimentovala s odďaľovaním periódy. Hovorila si, že má pomýlené hormóny. Už profesionálne netancovala, len učila. Na jednom tréningu jej prišlo nevoľno. Pomohla jej jedna z matiek jej žiačok. Bola lekárka a Innu takmer násilím zobrala na pohotovosť. Doktor tam konštatoval totálne vyčerpanie a Innu našťastie poposielal na všemožné vyšetrenia. Jej sprievodkyňa dohliadla na to, aby ich Inna aj absolovovala. U gynekológa nebola pár rokov. Našli jej rakovinu vaječníkov. Pred tromi mesiacmi ju operovali, absolvovala aj chemoterapiu. O svojom stave hovorí ako o chorobe z povolania. Nemyslí to tak, že ochorela, lebo tancovala. Skôr tak, čo všetko bola ochotná obetovať kariére a ako jej prisbôsobila svoje nastavenie aj priority.