Čo by bolo, keby...

Tak čo by teda asi bolo? Najprv veci viditeľné: zrejme by som mala menej vrások, viac vlasov, aj kilogramov. Asi by sme si doma mohli dovoliť viac, nemuseli by sme odkladať nákupy väčších vecí, lebo by sme ani netušili, aké finančne náročné je ochorieť a nemôcť pracovať naplno. Zrejme by som nenapísala dve knihy, respektíve písala by som si len tak a nikdy by som nedospela do bodu teraz alebo nikdy. Môj výzor, práca a účet ale nie sú na zozname "čo by bolo, keby", to najpodstatnejšie. Keby som nebola ochorela, asi by som sa nenaučila priznať si, že potrebujem pomoc a dokonca o ňu aj požiadať. Pravdepodobne by som necítila z okolia, blízkeho aj vzdialenejšieho, že mi podáva ruku a často aj srdce na dlani. Keby som neochorela, zrejme by som totálne na dreň neprežívala materstvo, ani to, aké je to byť hlboko po tridsiatke stále dieťaťom, ktoré treba z času na čas umravniť a potom objať. Nevedela by som, že takzvané manželské krízy, čo spúšťa neumytý riad alebo zdutý ksicht, sú len také detské hry. Keby som neochorela, bola by som dnes niekým iným. Neviem, či by som bola lepšou alebo horšou, múdrejšou alebo hlúpejšou, spokojnejšou alebo nespokojnejšou. Ani to asi nie je dôležité. Keby som nebola ochorela, asi by som nemyslela na to, že v tejto chvíli je niekde niekto, kto si robí podobný zoznam a že je ešte ťaživejší ako ten môj.