Dar

Napriek tomu som rozmýšľaním, aký darček jej zobrať, strávila niekoľko dní. Kvetov má v izbe premieru, nejaká domáca pochúťka jej aj tak zoschne na stolíku, lebo jej nechutí, takmer celý deň aj noc nadopovaná liekmi prespí, tak kniha asi nebude vhodná. Nejaká drobnosť jej len pripomenie, že si ju aj tak už neužije. Aj tak som nechcela prísť len tak. A naviac som sa bála, že aj tak možno bude spať a ani nebude vedieť, že som tam bola. Darček by bol dôkazom, že som ju úplne neodpísala. Ako som predpokladala, Edna spala. Sestričke som nedovolila, aby ju zobudila, lebo viem, že už sa blíži do štádia, keď jej spánok nezabezpečia ani lieky. Vyzeralo to tak, že s ohľadom na jej zdravotnú situáciu, jej skutočne nič nechýba. Čistučká, polohovateľná posteľ, pyžamo zladené so šatkou na hlave, discman a cédečká po ruke, sympatická izba, nedepresívny výhľad. Hoci Edna už neudrží ani moč ani stolicu, príjemne voňala, lebo ju pravidelne umývajú a jej tri dcéry, ktoré k nej odbiehajú z práce, ju vždy osviežia jej obľúbeným parfémom. Edna mala teoreticky všetko, čo v tej chvíli potrebovala a prakticky nemala nič. Lebo už nič nedržala vo svojich rukách. Nielen pre to, že na oboch rukách mala dlahy. Hlavne pre to, že už ju nič nečakalo. Na stolíku som jej nechala list. Písala som ho dlho, na moje pomery neskutočne pomaly a s veľkými otáznikmi pri takmer každom slove. Edna, ktorá je v takom veku, že by mohla byť mojou starou mamou, ma kedysi podporila vo veci, v ktorú som neverila ani ja sama. Ona povedala, že to zvládnem. Zvládla som a o tom bol ten list. Edna mi pomohla úplne odkryť jeden môj dar a mojím darom pre ňu je to, že sa to ešte stihla dozvedieť.