Hala

Hoci podmienky Beduínov sa za posledné roky v Izraeli zlepšili, stále žijú na periférii. A tiež v zajatí tradícií. Halina rodina je trochu iná. Hala má desať súrodencov, siedmi z nich majú univerzitné tituly. Študovala aj Hala. Chcela byť diplomovanou sestrou. V poslednom ročníku sa jej na tvári zjavili zvláštne škvrny, ktoré sa rozrastali. Hrozné to bolo hlavne pri pravom uchu a už sa to nedalo maskovať. Ani šatkou, ktorú beduínske ženy nosia prakticky stále.Hala pochodila niekoľko kožných lekárov, pýtala sa svojich vyučujúcich, skúšala najdrahšiu kozmetiku, potom bylinky. Mama jej na krk zavesila všetky rodinné talizmany. Nič. Škrvna nemizla, akoby vrastala do kože. Potom Hala išla na prax do nemocnice. Staručký lekár ju videl len z diaľky a povedal jej, že to nie je kozmetický problém. Poslal ju na biopsiu. Tam jej potvrdili rakovinu kože. Pri uchu už mala škaredý tumor. Teraz tam má dieru. Keď dokončí onkologickú liečbu, čaká ju ešte plastika. A potom návrat domov. To bude najhoršie. V jej komunite stále platia isté pravidlá a podľa nich je Hala už "nepoužiteľná". Už sa zrejme nevydá, lebo je chorá a jej tvár je zdeformovaná. Bola z toho smutná, lebo pre rodičov bude záťaž. Má však univerzitný diplom, tak nutne nemusí byť. A tak som medzi rečou opýtala dobrej duše oddelenia Marisy, či náhodou nevie o nejakom mieste pre sestričku. Lebo mi bolo jasné, že plachá Hala by sa nikdy neopýtala. Marisa vedela, lebo tá zariadi aj nemožné. Hale o mesiac skončia už len preventívne terapie a nastúpi do nemocnice neďaleko osady jej rodičov ako sestrička. Marisa jej dokonca vybavila aj ubytovanie. Halin otec so slzami v očiach súhlasil. V jeho komunite je neprístojné, aby mladá žena bývala sama, bez mužského dozoru. Jej otec je ale múdry muž a dobre vie, že takto to bude pre Halu najlepšie.