Hovorte s nami

Keď som bola ešte zdravá, nevedela som ako sa rozprávať s chorými. Bolo mi ich ľúto, cítila som sa nesvoja, odvracala som oči, keď sa dostali do zahanbujúcej situácie. A o čom s nimi hovoriť? Pýtať sa na podrobnosti liečby alebo radšej nebyť indiskrétny? Klamať niekomu, že vyzerá dobre, ak vám v skutočnosti jeho zmena k horšiemu vyrazila dych?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Tak sa to vždy zvrhlo len na všeobecné slová o želaní skorého uzdravenia. Odkedy som chorá cítim ešte silnejšie, že ľudia sú v kontakte s chorými v pomykove. Mám pre všetkých odkaz: hovorte s nami.Mne napríklad padlo dobre povedať, že rakovina strašne, ale strašne bolí. Že ožarovanie a to, čo po ňom nasleduje je odporná vec. Že mi síce nevypadali všetky vlasy, ale to, čo mám na hlave je všetko, len nie účes. A že sa veľmi bojím, čo bude ďalej.Najprv som o rakovine nehovorila vôbec. Dokonca som sa za ňu hanbila. Za tú bezmocnosť, za nevýkonnosť, za to, že nemôžem nikomu nič sľúbiť, lebo neviem, čo bude zajtra. Potom som sa nenávidela. Za to, že nie som dobrá mama, dcéra, manželka. Za to, že nezvládam základné veci, že nevládzem pracovať toľko, aby sme nemuseli obracať každú korunu, že mama sa mi tu takmer zodrala a zostarla najmenej o desať rokov, že tato a sestra doma nespávajú, že môj muž ma musí strážiť a utekajú mu iné veci a že ani jemu nie je zdravotne najlepšie. Jasné, že toto všetko je hlúposť a zlý prístup, ale keď sa mi v hlave skombinovala nepretržitá bolesť celého tela, lieky proti nej a moje psychologické nastavenie, že musím zvládnuť všetko a hneď, asi to ani inak nemohlo vypáliť.Trvalo mi prekliateho štvrťroka, kým som sa naučila o tejto chorobe hovoriť a odpovedať na otázky tak, aby sa iní necítili hlúpo, či aby nemali pocit, že ma obťažujú. Je to náročná debata, pre chorého, aj toho na druhej strane.Ale treba ju. Hlavne chorí ju potrebujú. Aj keď sa pri nej rozplačú, zrútia alebo vynadajú celému svetu a vesmíru. Aj keď je vyčerpávajúca, katarzná, drsná a s nechutnými detailami. Lebo táto choroba a jej liečba je nechutná a oberajúca človeka o dôstojnosť. Pre to treba s chorými hovoriť. Lebo sú len ľudia. Ľudia ako vy.

Jana Shemesh

Jana Shemesh

Bloger 
  • Počet článkov:  198
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Novinárka a mama. Ale väčšinou mama a novinárka.http://www.bux.sk/autori/49127-jana-shemesh.htmlhttps://www.facebook.com/pages/Jana-Shemesh/276179095889965 Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu