Klára

Rehoľné sestričky nie sú v slovenských nemocniciach, hlavne na "najťažších" oddeleniach zriedkavosťou, v izraelskej však sestra Klára vyzerá ako biela vrana. Útla Poľka, dcéra katolíčky a žida, chodí do nemocnice za kresťanskými pacientmi. Pracuje pre jednu charitatívnu organizáciu. Modlí sa s chorými a ich rodinami, robí umierajúcim spoločnosť, číta im alebo ich len tak počúva. Načúvať vie po poľsky, arabsky, česky, anglicky aj nemecky. Volajú ju z celého Izraela, ak majú veriaceho pacienta, ktorý prejaví záujem. Niekedy chodí aj s kňazom, niekedy sama. Na začiatku to mala ťažké, lebo boli ľudia, čo mali výhrady. Teraz sa s nimi stretáva čoraz menej.Klára je aj dcérou žida, hoci matka ju po rozvode s jej otcom vychovala ako katolíčku. Možno pre to si toľko nerobila z toho, keď niektorí pacienti pred rokmi protestovali, keď sa v izbe objavila sestrička s veľkým krížom na krku. Klára vie, čo sú to predsudky a aké vedia byť trpké. Radšej však hovorí o tom ako sa pred pár rokmi modlila s onkologickou pacientkou, ktorá strávila druhú svetovú vojnu ukrytá v kláštore. Posledné dni života sa jej už v hlave miešali všetky zážitky a raz keď Klára sedela na chodbe s iným pacientom, začula ako sa po poľsky modlí nejakú detskú modlitbičku. Klára sa k nej pridala. Hovorila mi, že tej pani sa potom trochu polepšilo. Neviem, Klára ale asi neklame. Faktom je, že ľudí vie upokojiť, vypočuť bez nazerania na hodinky alebo kontrolovania mobilu. Je prirodzene láskavá, usmieva sa a Boha, v ktorého verí, nasleduje vo veľmi užitočnej forme. S krížikom na krku, či bez neho.