Michal

Keď sa zotavovala po operácii nádoru, napadla ju nemocničná baktéria. Bojovala o život niekoľko dní. Keď ju už mali prepustiť, spadla v sprche, natrhla si ranu po operácii a vykĺbila rameno. Zase zostala v nemocnici. Potom ju postihol slabší infarkt a ešte aj prišli na to, že má vrodenú poruchu srdca. Kardiológ navrhol drobný zákrok, ktorý si ale vyžaduje dlhšiu hospitalizáciu, hlavne u rizikových pacientov. Opäť nemocnica. A to nie je všetko: pred operáciou ani nemohla vidieť svojich príbuzných, lebo sa zasekli vo výťahu a ona celú cestu na operačnú sálu preplakala, lebo si myslela, že neprišli. Jednoducho: všetko čo sa môže pokaziť, sa Michal pokazilo. Keď to rozprávala na stretnutí pacientov, bolo to také ťaživé, že sa takmer všetci začali smiať. A Michal s nimi. Prišlo mi to síce ako zvláštna reakcia, ale stále lepšie ako vyplakávanie. Bola to zrejme najlepšia obrana pred nepriazňou osudu, ktorý sa na Michal valí.Ona sama sa ale za smoliarku nepovažuje. Práve naopak. Myslí si, že ju niekto alebo niečo ochraňuje. Veď z tých všetkých ťažkých vecí sa napokon dostala. Takže z jej pohľadu: dobro vždy víťazí. Ja takýto postoj považujem za vzácny. Mnoho ľudí na jej mieste by si už dávno pripustilo, že majú smolu a to by sa na nich tak silno prilepilo, že by sa už nepohli z miesta. Michal je už tri mesiace v nemocnici. Tento týždeň ju majú pustiť domov. Veľmi jej želám, aby opustila brány nemocnice a všetko zlé nechala tam.