Neznáma

Chodila po našom sídlisku s malým chlapcom v kočíku a ledva ho tlačila. Ľudia si o nej šepkali, klepkali si na čelo, keď sa nepozerala a vyrábali o nej rôzne príbehy. Jej tvár bola vychudnutá,strhaná a posypaná škaredými fľakmi, ale bolo nepochybné, že niekedy musela byť krásna. Jej oblečenie a líčenie naznačovalo, že sa rada fintí. A tak sa klebety na jej adresu valili neskutočne rýchlo. Vraj je feťáčka, vraj bola toľko na diétach, že to prestala mať pod kontrolou a skončila takto. Obrovské pohŕdanie sa vznášalo nad touto ženou. Lebo veľmi ľahko sa ukazuje na niekoho, kto je iný. A pohŕda sa niekým, kto je vlastne chorý. Veď drogová závislosť aj anorexia sú choroby, na ktoré sa zomiera. A teraz je jedno, či sa človek do toho dostal sám. V stave v akom bola ona už išlo o život. Môj muž, ktorý ju tiež zaregistroval, mi nedávno povedal, že ju raz stretol na plavárni. Hovoril, že mala na chrbte značky, aké dávajú pacientom, čo chodia na rádioterapiu.Zrejme je teda onkologická pacientka. Až ma zabolelo srdce. Tej ženy mi je ľúto. Snaží sa chorobe vzdorovať po svojom. Oblieka sa ako sa asi obliekala, keď bola zdravá. Chodí plávať, hoci pohľad na ňu v plavkách musí byť strašidelný a ona musí cítiť pohľady, ktoré sú zmesou súcitu a odporu. Bojuje so sebou, s chorobou a ešte s tými, čo od dobroty nevedia, z čoho by vyrobili problém. Ak niekto hovorí, že akákoľvek vážna choroba je nielen medicínsky problém, hovorí aj o tejto žene.