Ošetrovatelia

Treba povedať, že som málokedy videla, že by situácia v ktorej je jeden odkázaný a druhý sa stará, aspoň jednu zo zúčastnených strán tešila. Zažila som skôr tvrdohlavých, často nepríjemných klientov a ošetrovateľov, ktorí až príliš necitlivo dávali najavo, že keby mali inú možnosť ako si zarobiť, určite by po nej skočili. Je jasné, že vzťah klient- ošetrovateľ je málokedy viac ako profesionálny. A často nespĺňa ani toto kritérium. X- krát som videla ako sa klient, alebo jeho príbuzní správali k ošetrovateľovi ako k handre. Ako mu dávali rozkazy, ktoré neboli o pomoci chorému, ale o tom, aby mu dali najavo, že on je na to, aby poslúchal. Oni si ho platia, tak nech zavrie ústa.Videla som aj ošetrovateľov, ktorí postrádali základnú ľudskú slušnosť, zneužívali klientovu imobilitu, smiali sa mu do tváre, necitilivo s ním manipulovali, nechali ho čakať vonku v horúčave, lebo si vybavovali telefonáty. A tiež som mala pocit, že ich teší, že môžu demonštrovať, že oni sú pánmi situácie. Možno je to tak pre to, že situácia, v ktorej sa klient aj ošetrovateľ ocitli je pre oboch poslednou možnosťou. Ošetrovateľa si rodina najme väčšinou po tom, čo sa už vyčerpali šance, že chorý zvládne starostlivosť o seba sám alebo že ju nejak na striedačku zapláta rodina a krátkodobé pobyty v nemocnici. A podľa toho, čo viem od ošetrovateľov, odchod do krajiny s iným náboženstvom, mentalitou a do práce, ktorá nie je ani ľahká a ani príjemná, je tiež často len výsledkom núdze. Aj tak ma zaráža, že je to medzi ošetrovateľmi a klientami väčšinou také chladné. Chápem, ošetrovateľ sa asi nesmie príliš emocionálne vkladať, ak to chce vydržať. A klient má čo robiť sám so sebou a zrejme mu ani nie je príjemné, že je taký nemohúci. Ja len, že sa na to nie dobre pozerá. Možno to nie je vždy také vypäté, ako to vidím v čakárni alebo ošetrovni, ale aj tak je to smutné.