Pár

Infúzia s chemoterapiou tečie dosť dlho. Tá jeho určite, lebo náplň má vždy plnú. Môžu to byť aj dve hodiny. Ona pri ňom stále stojí, hoci by si mohla aj sadnúť, veď lavičiek je tam dosť. Nie sú mladí, ani on, ani ona. Je to starší pár, tipujem, že sa obaja blížia k sedemdesiatke.Sú ultraortodoxní židia a tak predpokladám, že ak mali deti, nebolo ich málo. Tá pani musí byť unavená vekom a jeho chorobou. Stojí ale pri ňom ako vojak čestnej stráže. Videla som ich aj tento týždeň. Prechádzala som okolo nich, keď bola fľaša s infúziou takmer plná. Stihla som jedno vyšetrenie, vystála rad v lekárni, dala si kávu, poobdivovala som nové bábätko jednej zo sestričiek a ešte som si nakúpila zdravé potraviny. Keď som sa vracala cez park, vo fľaši zostávala ešte asi tretina infúzie. Stále tam stáli, ako keby sa zastavil čas. Len tá fľaša ukazovala, že to tak nie je. Potom som ich sledovala ešte v hale, kde som čakala na iného lekára. Keď infúzia takmer dokvapkala, strnulo ho vytlačila do budovy, zaviezla do ošetrovne, išla mu kúpiť kávu, zaviazala mu rozviazané šnúrky na topánkach, utrela mu nos, hoci to bol schopný urobiť aj sám, postavila ho z vozíka a spolu s ním odkrivkala k východu. Jeho krok bol ale rezkejší ako jej. A za celý čas, čo okolo neho kmitala, jej ani raz nepovedal ďakujem.Sedela tam spolu so mnou iná staršia pani. Opýtala sa ma, či si myslím, že aj on by pre ňu robil to isté. Lebo ona si teda myslí, že nie. Neviem na to odpovedať, viem, len, že v ich spoločenstve sú roly muža a ženy presne zadefinované. Aj to, že tu žijem už dlhšie, ale nikdy som nevidela ultraortodoxného muža pomôcť žene s nákupmi, vyterigať kočík do autobusu alebo jej zobrať z rúk dieťa, lebo ju tlačí na veľké brucho, ktoré jej zvnútra okopáva ďalší prírastok. Zaiste, takto sa správajú muži rôznych náboženstiev a kultúr na celom svete, ale niekde je to norma a niekde si za to vyslúžia opovrhnutie. Rozmýšľala som ako je to s tým starším párom. Možno si už nehovoria pekné slová, možno je chorý dlho a veci už majú zautomatizované, možno im ani nepríde, že oddychovať by mal aj partner chorého. A možno nikdy nerozmýšľali nad tým, ako by to bolo, keby to bolo naopak. Partnerstvá prežívajú počas choroby veľa skúšok a toto je legitímna otázka. Zväčša si ju však kladú tí, čo sa prizerajú, ako tí dvaja, čo sú zainteresovaní.