Prečo a Ako

Onkologický pacient sa môže pýtať takto: Ako sa z toho čo najskôr dostanem?, Ako sa nastavím na to, aby som čo najlepšie zvládol vedľajšie účinky terapie? To sú tie lepšie alternatívy. Lebo sú aj otázky typu: Ako si zariadim posledné mesiace, dni, hodiny? Ako to bude, keď tu nebudem? Ako to urobiť tak, aby moje prázdne miesto cítili ostatní čo najmenej bolestne? Sú to desivé otázky, ale sú úplne legitímne. A moja priama aj sprostredkovaná skúsenosť hovorí, že ak si ich onkologický pacient vie položiť, napísať na papier, povedať v duchu, je veľa vecí ľahších. Prečo sa môžeme pýtať opakovane a nezistíme nič nové. Otázka začínajúca sa slovom Ako otvára oveľa viac možností spoznať samého seba a vyťažiť aj z mizernej situácie maximum. Zaiste, pýtať sa Prečo, je ľahšie a niekedy sa po tom môže uľaviť. Ale to je len krátkodobá pomoc. Asi ako paralen na hnijúci zub, ktorý treba akútne vytrhnúť.Sama som prešla fázou Prečo a ďakujem svojmu okoliu a vlastnej povahe za to, že netrvala dlho. Už veľa mesiacov volím otázku Ako a je mi lepšie. Aspoň na pocit. Aspoň mám istotu, že som to nevzdala, lebo som sa opýtala, ako to zvládnem. Nebolo to ľahké, nemusí mi to vyjsť a negarantuje mi to absolútne nič. Viem, že môžem skončiť aj horšie ako tí, čo chorobu prevzlykali v sebaľútosti. To je už ale otázka šťastia a nie prístupu. Nedovoľujem si nikomu radiť, lebo sama som zle znášala rôzne rady. Každý si rozumie najlepšie. A každý vie, či má odvahu opýtať sa Ako.