Prvé

Každý z nich si asi bude pamätať prvý šok z oznámenia o chorobe. Prvého človeka zo svojho okolia, ktorému to povedal. Prvú slzu alebo prvú nadávku. Prvý mesiac spájaný zväčša s prvou operáciou, terapiou, prvou ochutnávkou vedľajších účinkov liečby.Ja si celkom presne pamätám svoju prvú krízu aj prvý blog, ktorý som počas nej napísala. Na prvú a našťastie jedinú hriešnu a skratkovitú myšlienku o rýchlom úniku. Aj na prvú spolupacientku, čo som stratila. Spomínam si tiež na tichú, ale o tohlbšiu radosť po prvej dobrej správe, aj neskutočné sklamanie a bolesť po prvej zlej správe, čo nasledovala po prvej dobrej správe. Nikdy nezabudnem na prvú vyliečenú spolupacientku.S prvou kamarátkou z onkológie som v kontakte doteraz, hoci sa odsťahovala do Spojených štátov. A pamätám si aj číslo prvých dverí, do ktorých som na onkológii vstúpila. 323 G. A minule som vyhodila tričko, ktoré som mala na prvej rádioterapii. Potom prešiel prvý rok počas ktorého, som stretla veľa ľudí, čo zažili svoj prvý raz. Po čase som už veci, čo sa mi stali po prvý raz, prestala sledovať. Človek si zvykne na všetko. Aj na rakovinu. Dôležitejšie asi bude ale to, aby neakceptoval fakt, že inak to už nemôže byť. Aby jeho prvá myšlienka pri rannom vstávaní nebola myšlienka na rakovinu.