Racheli

Racheli diagnostikovali rakovinu pred piatimi rokmi. Bola na štyroch operáciách, sedemnástich kolách chemoterapie a niekoľkých ožiaroch. Pred pol rokom jej povedali, že má prísť už len na preventívnu prehliadku. Urobila veľkú párty pre celú rodinu. Má štyri malé deti a bez príbuzných a známych by to nedokázala. Na druhý deň jej volali z práce jej manžela, že mu prišlo zle. Vraj zamdlel.V nemocnici, kam za ním dobehla, jej povedali, že mal silný epileptický záchvat. Vyšetrenia ukázali nádor na mozgu. O tri dni, to už bol čiastočne paralyzovaný, jej povedali, že operácia nemá zmysel. Len by sa trápil. Skúsili ešte nejakú liečbu, ale nezabrala. Tri mesiace po oslave zomrel.Racheli, bez práce, na invalidnom dôchodku, dostala správu z banky. Jej muž si zobral veľkú pôžičku a mešká so splátkami. Racheli nevedela, že mal pôžičku, ale tušila na čo bola. Na to, aby držal rodinu nad vodou, kým platili veľké účty za lieky. Racheli sa opäť obrátila na svojho otca. Jej muža miloval ako vlastného, lebo dvoch synov stratil v libanonskej vojne a zať mu ich nahrádzal. Otec jej so splátkami pomohl a vybavil jej aj odklad. Našťastie roky robil právnika v banke a ľudia mu chceli pomôcť. Rachelin otec mal 85 rokov a behačky po úradoch, smrť zaťa a obavy, čo bude s dcérou a vnúčatami, urobili svoje. Zomrel na infarkt, keď bol zo školy vyzdvihnúť jedno z Racheliných detí. Racheli je zase sama. Je aj nie je. Má 33 bratancov a sesterníc a tí sa dohodli, že každý mesiac na jej účet každý z nich zloží 300 šekelov (asi 60 eur). Nie je to veľa, ale s invalidným dôchodkom a po tom, čo prenajme otcov byt, to bude fajn. Racheli si už hľadá prácu, lebo nechce charitu. Hovorí, že asi nemá šťastie. Má ale dobrú rodinu. Čo je tiež vlastne šťastie.