Ružovejšia ako ružová

Ten človek odpovedal, že sa pozrie ráno z okna a uvidí v záhrade kvety. Sú to kvety, ale jemu sa zdá, že sú ružovejšie ako kedykoľvek predtým. Všetko sa mu zdá "oveľa viac" ako predtým. Pravdou je, že choroba, hlavne vážna, ťažká a dlhotrvajúca, mení perspektívu. Dni sa zdajú kratšie, bolesti väčšie, nároky neúnosnejšie, únava neznesiteľnejšia. Nemá to však len negatívne stránky. Tak ako sa niektoré veci javia obrovské a vzdialené, iné veci sú stále príjemnejšie, bližšie, ľahšie. Môžete si dovoliť luxus kochať sa, preciťovať, byť sentimentálny.A ešte vám to okolie zväčša aj toleruje. Mala som fázy, keď ma dojímali myšlienky na úsmev mojej dcéry, čerstvo narodené žriebä v stajni, kde chodíme na poníky, podporný mail od niekoho úplne neznámeho, sentimentálne filmy, slnečnice, ranná káva do postele. A nebol to žiaden vnútorný, ukrytý, privátny prežitok. Bolo to vyvalenie emócií v plnej sile, často na miestach, kde sa to (vlastne ani neviem prečo) nehodí. Mnohí moji spolupacienti hovorili o podobných zážitkoch. Ženy aj muži, starší aj mladší, introverti aj extroverti, ľudia s akademickými titulmi aj bez formálneho vzdelania. Bolo im naložené oveľa viac ako si želali a tak sa aj ich prežívanie nieslo v tejto línii. Nie je príjemné len tak sa rozrevať niekde na verejnosti a poriadne sa strápniť. Pravdou však je, že je to len taká maličkosť v živote, ktorý je zrazu "oveľa viac".