S Božou pomocou

Skôr o iný prístup k pacientovi. To si myslím aj ja. Hoci v Izraeli sa veľmi nepestuje fatalizmus typu Pán Boh dal, Pán Boh vzal, z nábožných doktorov mám pocit, že sa nespoliehajú len na svoje vedomosti a zručnosti, farmaceutický priemysel, či ochotu pacienta spolupracovať a bojovať, ale aj na niečo iné. Často používajú frázu, ktorá sa dá voľne preložiť ako s Božou pomocou. Priznám sa, najprv ma to vyrušovalo. Lebo je to oveľa abstraktnejšie, ako keď vám niekto povie: tento liek by mal zabrať na to a to, vedľajšie účinky sú také a také a po x dávkach by sme mali vidieť takéto výsledky. Spoliehať sa, či skôr usilovať sa o pomoc niekoho, koho mám napriek svojmu veku a údelu zadefinovaného len veľmi hmlisto, je naozaj veľmi ťažké. Hlavne ak to počujete odlekára, od ktorého automaticky očakávate vedecký prístup. Moja doktorka, ktorá naozaj veľmi dbá na dodržiavanie tradícií je ale pritom všetkom žena veľmi racionálna. Keď som sa jej pýtala, prečo teda Boh jednému pomôže a inému nie (poznám prípady ľudí s rovnakou diagnózou, v rovnakom štádiu a s rovnako veľkou vôľou nepoddať sa, ktorí skončili úplne odlišne) a prečo napríklad dopustí, aby ochoreli deti mi celkom bez rozpakov povedala, že nevie, lebo nie je Boh. A že zázraky sú skôr nepravdepodobné a možno ani nie sú. Možno je to len ultraextrašťastná zhoda okolností , ktorým nič nebránilo, aby sa spojili do niečoho dobrého. Možno sa nespojili len tak, možno im niekto pomohol. Keď mi pred pár dňami moja doktorka povedala, že to čo otravovalo moje telo, už nerastie, mala som pocit, že to bola tá šťastná zhoda okolností. Ona povedala, že s Božou pomocou to môže byť ešte lepšie.