Šai

Veď mnohí sú ako gombík, čo visí na poslednej šnúrke. Podľa fyzikálnych zákonov a dlhodobej skúsenosti by mal dávno spadnúť, ale vzdoruje. Šai má korzet, obväzmi stiahnuté všetky končatiny a na krku podporný límec. Pije so slamkou, jeho jedálny lístok je podobný ako u batoľata. Kaše, džúsy, polievky. Jeho kosti sa rozpadajú, odišla mu sánka, nič neudrží v rukách. V takomto stave je už šesť týždňov. Ani predtým to nebolo oveľa lepšie. Ale ešte aspoň stál na nohách. Teraz je imobilný čakateľ na posledný výdych. To nie sú moje slová, ale jeho. Hlava mu funguje perfektne. Tento muž je veľkým otáznikom a vykričníkom zároveň. Prečo? Už dosť! Moja doktorka, ktorá má blízko aj k všelijakým alternatívam, hovorí, že Šai je tu pre to, že nechce odísť alebo ho tu niekto drží. Z medicínskeho pohľadu prekonal niekoľko medzníkov, ktoré oddeľujú náš svet od toho iného sveta. A je stále tu.Neviem, ja som k alternatívam trochu skeptická. Predpokladám, že v hĺbke srdca tu chce zostať každý onkologický pacient, aj keď sú momenty, keď to tak nevidí ani on, ani jeho rodina. A chcem veriť, že každý tu má niekoho, kto ho drží. Šai je zrejme napriek svojej súčasnej krehkosti nesmierne silný. Jeho bunky bojujú, jeho rozpadajúce sa kosti sa nechcú nechať úplne rozdrviť, jeho srdce bije ako zvon a jeho mozog pracuje na plné obrátky. Jeho oči sú ale nesmierne unavené, nemajú iskru. Ak je pravda, že oči sú oknom do duše, tak potom je zrejmé, že Šaiova duša by už chcela odísť.