Šošana

Dokonca presvedčila lekárov, aby začali s liečbou, ktorú pacientom v jej veku už ani neordinujú, lebo je príliš zaťažujúca pre starý organizmus a Bože odpusť je aj neperspektívna. Šošana má ale úžasnú schopnosť prežiť. Utiekla nacistom, bola v odboji, porodila jedenásť detí, ktoré sú všetky špičky vo svojich profesiách, prežila dvoch manželov, tri infarkty a vážnu dopravnú nehodu. Sama sa smeje, keď hovorí, že tých niekoľko plastických operácií, ktoré tiež absolvovala, neráta. Pred pol rokom jej diagnostikovali rakovinu. Prišla o oko, rakovina metastázuje. Keď jej lekár naznačoval, že už ju nebudú trápiť agresívnou liečbou a ponúkol jej pár mesiacov života v kruhu rodiny a aspoň spočiatku v relatívne zvládnuteľných bolestiach, odmietla. Šošana verí, že chemoterapia jej zaberie a zvládne aj jej dopady.Ona má totiž plány minimálne do stovky. A kvôli rakovine musela niektoré odložiť. Je úžasné sledovať, ako bojuje. Na skupine pre pacientov reční najčastejšie a najdlhšie. Vôbec nehovorí o rakovine, používa slovo choroba. Rozpráva svoj životný príbeh. Farbisto, plasticky, ešte aj dialógy prednáša mužským a ženským hlasom. Tých mužských hlasov je tam veľa, lebo Šošana musela byť krásna žena. A ešte aj tie plastiky k tomu. Šošana vždy svoje rozprávanie zakončí nejakou múdrosťou, ktorá je a nie je o chorobe. Napríklad, že ako im bolo, keď sa ako partizáni skrývali pred Nemcami. Bolo to beznádejné, priatelia, to, čo sme sa chystali urobiť. Bolo to proti zdravému rozumu a konvenciám. Bolo to jednoducho šialené. Urobili sme to a prežili sme to. Všetci, až na jedného, čo pochyboval a hľadal prečo sa to nedá. Tak opisovala Šošana niečo, čo sa stalo niekedy v roku 1944. Prešlo odvtedy takmer sedemdesiat rokov. Veľa vecí sa zmenilo. Jej prístup zostal.