Svadba na onkológii

Dganit a Omer sú na onkológii dlhšie ako ja, majú obaja aj oveľa komplikovanejšie diagnózy. Ich prognóza je skôr zlá ako dobrá a konce ľudí s ich chorobou sú bolestivé. Napriek tomu, alebo práve pre to, sa tešia zo života a chcú sa z neho tešiť spolu. Aj oficiálne. Hoci sú obaja už v strednom veku, boli stále slobodní. Dganit rozbiehala svoju PR firmu, starala sa o rodičov, lebo jej súrodenci sú roztratení po celom svete. Tešila sa z detí priateliek, ale doma uprednostňovala len spoločnosť svojho psa a kvetov na balkóne. Omer bol mužskou verziou Dganit. Keď zbohatol tak, že začal byť podozrievavý k skutočným úmyslom potenciálnych partneriek, len sa to zhoršilo. Ešte viac sa ponoril do práce a rozmaznával sestrine dvojičky. Tak ako mnohých, v pracovnom tempe ich zastavila až rakovina. Omera za posledné tri roky operovali už 12 krát, Dganit už bola pár dní v kóme. Momentálne sú obaja v remisii a zaľúbení. Onkologický pacient si už nemôže viac želať.Nemuseli sa zosobášiť, aby boli spolu. Oni sa ale chceli. V živote dosiahli veľa, aj o veľa prišli. Manželstvo je pre nich posledným veľkým projektom. A najvážnejším. Tiež to chcelo veľkú odvahu. Toto nie je nejaké romantické poblúznenie, posledné želanie umierajúcich. Dganit a Omer sú na to príliš racionálni aj múdri. Ich manželstvo mi príde ako odpoveď na už takmer normu, keď sa ľudia s ľahkosťou rozchádzajú pre takzvané neprekonateľné rozdiely, peniaze, nezhody pri výchove detí, či pre to, že jednému či obom je vo vzťahu tesno. Bez toho, aby sa aspoň trochu posnažili odvrátiť krach. Dganit a Omer nemajú ružovú budúcnosť, hoci ich svadobné fotografie boli rovnako gýčovo rozkošné ako u každého iného páru. Oni to vedia od začiatku. Napriek tomu do toho idú. Je to staromódne a sentimentálne, ale o to vzácnejšie.