Svetlanina mama

Svetlanina mama býva v domove dôchodcov. V parádnom domove dôchodcov. Platí jej ho jeden veľmi bohatý ruský obchodník, ktorému Svetlanina mama zachránila dcéru. Mala pätnásť, dala sa na drogy a dostala sa k dávke, ktorá ju takmer zabila. Mala otrávený celý organizmus. Po fyzickej stránke ju dali viac menej dohromady, hoci zdravá nikdy nebude. Psychicky bola ale na tom zle. Po absťákoch prišli depresie, nepomáhala ani liečba u psychiatra, ani pobyt v komunite pre bývalých narkomanov. Potom sa otec od známych dopočul o Svetlane a jej mame. Vycestoval s dcérou za Svetlaninou mamou na Ukrajinu. Kamsi na koniec sveta, kde majú v dedine len jeden telefón. Svetlanina mama bývala v zemľanke, prala si šaty v potoku a nejedla nič iné len zemiaky a kapustu. S dievčaťom ale urobila divy. Neviem, čo presne, lebo mi to nechce povedať, ale vďačnosť otca bola taká silná, že keď sa dopočul, že Svetlana zomrela a mame nemá kto posielať peniaze, vybral sa za ňou. Svetlanina mama najprv dedinu nechcela opustiť. Je ale múdra žena a cítila, že prestáva chodiť a zimu v zemľanke neprežije. Do Izraela ju už doviezli na vozíku. Svetlanina mama nemá ani jeden zub a vždy keď prídem za ňou donesiem jej vrecko ovocia, ktoré "schrúme" na posedenie. Nič sa ma nepýta, lebo všetko vie. Ľudia o sebe nechtiac veľa prezrádzajú, ale je len pár ľudí, ktorí vedia všetko prečítať. Svetlanina mama chodila do školy len štyri roky, ale číta veľkú knihu života ako profesor. Mnohí ľudia hovoria, že lieči. Viem, že si to myslí aj ten jej mecenáš. Neviem, či je to tak. Svetlanina mama má však rozhodne dar vidieť skryté. A upozorniť človeka na to, čo v ňom je. Nič sa nepýta. Len sa pozerá a mlčí. Niekto mlčí s ňou, iný sa rozhovorí. Ona počúva. Potom povie dve vety, ktorým sprvu nikto nerozumie, lebo im nechce rozumieť. Lebo sú ťažké. Je v nich ťažoba pravdy. Človeka to najprv zrazí na zem. Ako choroba. Ak má ale šťastie, odrazí sa a ide ďalej. A to je vyliečenie.