Veľkí rodičia veľkých detí

Cvika má 80 a 40- ročnú dcéru v terminálnom štádiu. Nepomôže jej už nič. Lekári im povedali, že nedostane už ani chemoterpiu. Nemá to zmysel. Dcéra už len vegetuje, občas sa preberie k aktivite, keď nie je naložená v liekoch proti bolesti. Vtedy vykrikuje, aby ju nechali zomrieť. Minule sa snažila uplatiť sestričku svojim mercedesom. Aby jej dala väčšiu dávku. Cvikova dcéra má tri deti. Majú sedem, deväť a 16 rokov. Je rozvedená. Exmanžel sa oženil do Austrálie, o deti nejaví záujem, jej sa za tri roky choroby ani raz neopýtal ako to s ňou vyzerá a čo bude ďalej. Platí veľké alimenty, ale deti potrebujú viac ako trvalý príkaz v banke.Cvika je dvadsať rokov vdovcom a teraz je pripravený starať sa o tri deti, ktoré ešte potrebujú veľa času. Cvika si to naplánoval tak, že 15 rokov ešte musí vydržať. Vtedy bude najmladší vnuk po vojne a bude už vedieť všetko, čo má chlap vedieť.65- ročná Aliza nemá problém, čo s deťmi, čo zostanú po jej dcére, čo je už len v paliatívnej liečbe. Jej zať sa vie postarať. Problém sú ale peniaze. Zať je nezamestnaný. Všetci vedia, že čoskoro bude vdovcom so štyrmi malými deťmi. Na trhu práce má nulové šance. Aliza robila tridsať rokov poštárku, teraz chodí upratovať, aby priniesla nejaké peniaze. Zať sa snaží, ale raz ochorie jeden škôlkár, potom druhý. To sa žiadnemu zamestnávateľovi nepáči. Privyrába si na brigádach, ale to sú len grošíky. Aliza napriek všetkému vyzerá, ako keby každý deň sedela u kozmetičky a kaderníčky. "To vieš moja, musím držať formu. Niekto tu musí fungovať. Ja a zať ťaháme každý svoju polovicu za dcéru," hovorí. Dcéra má 37 rokov a možno ani nie 37 dní pred sebou.Cvika a Aliza sú Veľkí rodičia veľkých detí. Musia byť silní, zabudnúť na svoje bolesti a byť pripravení na najhoršie. A ešte ako hovorí Aliza držať formu. Takí sú zrejme všetci ozajstní rodičia, na ktorých deti si sadol anjel smrti. Cvika a Aliza ho už nemôžu odohnať. Na to sú ich dcéry príliš zoslabnuté. Sú ale rodičia, a medzi nimi aj moji vlastní, ktorí majú veľkú nádej. A je jedno, či ich deti majú pár mesiacov, rokov, alebo sú už dospelé. Nádej, strach a bolesť sa nemerajú vekom dieťaťa. Sú konštantné.